Bojovník so zrkadlom: Nový výnimočný hrob z Grécka

Publikované : 03.11.2015 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3119

Vo svetových médiách sa v posledných dňoch objavila správa o novom objave v juhozápadnom Grécku. Ide o tzv. šachtový hrob, ako ich poznáme už zo Schliemannových vykopávok v Mykénach, ktorý ostal až dodnes nevkradnutý a obsahoval 1400 hrobových milodarov, napríklad šperky, zbrane, nádoby, toaletné potreby, v drvivej väčšine z cenných materiálov, ako bronz, striebro, zlato, polodrahokamy a slonovina. Pozoruhodná je totálna absencia keramických nádob, ktoré sa inak v podobných hroboch bežne nachádzajú. Nádoby sú síce aj v tomto hrobe – všetky však z kovu!

 

Kontext nálezu

Tento bohatý hrob nebol odhalený vo vzduchoprázdne, ale na lokalite, ktorá má bohatú históriu, ako archeologicky, tak aj v zmysle dejín bádania. Povedzme si teda najprv niečo viac o nich. Hrob sa našiel v juhozápadnom Grécku v regióne Messénia v polohe Ano Englianos. To samo o sebe nič veľmi neprezrádza. Na tomto mieste však už v roku 1939 našiel prof. Carl W. Blegen z University of Cincinnati, Ohio, zvyšky veľkej budovy, ktorú dnes voláme Nestorov palác. Ide o typický palác z mykénskeho obdobia, tak ako ich poznáme z Mykén alebo z Tirynsu. Vzhľadom na to, že Carl Blegen identifikoval lokalitu s antickým Pylosom, kde mal vládnuť bájny kráľ Nestor známy z Homérovho eposu Odysseia, vžil sa pre palác tento názov. (Podobne palác v Knosse voláme Minoov, hoci žiaden Minos asi nežil.) Vykopávky museli hneď po prvej sezóne prerušiť pre rozbiehajúcu sa druhú svetovú vojnu a dokončiť ich mohli až po jej skončení.

Objav Nestorovho paláca bol zlomovým momentom, keďže hneď v prvý týždeň narazil Carl Blegen a jeho tím na neporušený archív hlinených tabuliek s lineárnym písmom B, zachovaný vďaka mohutnému požiaru, ktorý zničil palác začiatkom 12. stor. pred n. l. Práve na základe nálezov z tohto archívu rozlúštil lineárne písmo B o niečo neskôr Brit Michael Wentris, hoci blízko k rozlúšteniu bola aj Alice Coberová z New Yorku, ktorá, žiaľ, predčasne zomrela. Vďaka tomu dnes poznáme nečakané detaily nielen o tom, ako palác fungoval, ale aj o mykénskej spoločnosti.

V 90. rokoch minulého storočia sa archeológovia z Univerzity v Cincinnati na miesto činu opäť vrátili, tentoraz pod vedením prof. Jacka L. Davisa, a snažili sa povrchovými zbermi definovať zázemie paláca. Na ich činnosť neskôr nadviazali aktivity okolo paláca samotného, ktoré vyvrcholili konštrukciou ochranného zastrešenia, ale aj prozaickejšou reorganizáciou a novou inventarizáciou skladu s Blegenovými nálezmi. Mnohé z nich ostali nevypublikované a občas sa medzi nimi našli aj skvosty, napríklad nerozpoznané zlomky fresky s námornou flotilou, tak ako ju poznáme aj z lokality Akrotiri na Thére (Santorín). Práve obnovené práce v múzeu a v okolí paláca si vzala na starosť Dr. Sharon Stockerová, manželka prof. Davisa, ktorá dohliadala aj na stavebné aktivity súvisiace so zastrešením paláca.

 

Hlboko v šachte, obklopený bohatstvom

V nadväznosti na všetky predošlé projekty sa minulý rok Stockerová s Davisom rozhodli „na staré kolená“ rozbehnúť ešte jeden archeologický projekt, tentoraz v bezprostrednom okolí paláca, zameraný na ujasnenie jeho postavenia v rámci existujúceho a k nemu priliehajúceho sídliska. S tým súvisel aj výber konkrétneho miesta pre vykopávky: na jednom mieste vyčnievali na povrchu kamene tvoriace akoby pravý uhol a dávali tak nádej na objavenie zvyškov architektúry. Pomerne rýchlo bolo ale zrejmé, že o architektúru nepôjde. Keďže sme ako vedci, prirodzene, skeptickí, Sharon Stockerová si najprv myslela, že pôjde o nejakú stredovekú štruktúru. O to väčšie bolo prekvapenie, keď v priebehu vykopávok narazili na prvý bronzový predmet.

Princíp šachtových hrobov spočíva v tom, že ide principiálne o jamové hroby, ktoré sú ale výrazne hlbšie zakopané a v spodnej časti obmurované menšími kameňmi. V hrobe mohla ležať kostra jedného alebo skelety viacerých pochovaných jedincov, a okolo nich sa nachádzali milodary. Takto vytvorený priestor zostal dutý a bol prikrytý buď drevenými trámami alebo veľkou kamennou doskou, ako v našom prípade. Šachta nad tým bola zasypaná hlinou, v ktorej často nachádzame rozbité nádoby a zvieracie kosti, pravdepodobne pochádzajúce z akejsi pohrebnej hostiny, ktorá sa asi nad hrobom odohrala. Šachtové hroby sa objavujú na konci strednej doby bronzovej (okolo 1750 pred n. l) a pretrvajú len niekoľko generácií, keď ich neskôr (okolo 1600/1500 pred n. l.) nahradia komunálne pohreby v nadzemných hrobkách typu tholos. Hrobová výbava šachtových hrobov je väčšinou bohatá, ale nebolo to tak vždy. Vývojovo máme v Mykénach (pochádzajú odtiaľ známe šachtové hroby) doložené tri fázy šachtových hrobov. Spočiatku sú pohreby skôr skromné, v druhej fáze vidíme rapídny nárast bohatstva v mužských hroboch s tým, že bohaté mužské hroby pretrvávajú aj do tretej fázy, v ktorej k nim pribúdajú aj bohaté ženské hroby. Bohatstvo nášho hrobu v Pylose by tak celkom dobre zapadalo do obrazu, keďže ide momentálne o jeden z najneskorších príkladov.

Čo sa teda našlo? V hrobe, pôvodne asi v drevenej rakve, ležala kostra muža vo veku 30 – 35 rokov, vystretá na chrbte, s rukami pozdĺž tela. Na pravej strane mal uložené zbrane, na ľavej šperky. Pri hrudi mal masívny bronzový meč (asi 1 meter dlhý) s rukoväťou zo slonoviny, pokrytou zlatým plechom, ako aj bronzovú dýku so zlatou rukoväťou. Ostatné zbrane ležali nižšie pri nohách. Na hrudi a na bruchu mal zlaté šálky a okolo krku zlatý náhrdelník s dvomi príveskami na konci a s tromi korálikmi. Okolo hlavy a po jeho pravici sa nachádzalo vyše 1000 (!) korálikov z karneolu, ametystu, jaspisu, achátu a zlata, ako aj 4 zlaté prstene, 6 strieborných šálok i viaceré bronzové nádoby: misky, poháre, džbány, amfory a hlboké misy, niektoré s pozláteným či postriebreným ústim. Je naozaj zaujímavé, že v hrobe nebola jediná nádoba z hliny. To len podčiarkuje jeho výnimočnosť a bohatstvo.

Zo zverejnených záberov možno podtrhnúť nasledujúce aspekty: väčšina nálezov je buď importom zo súdobej minojskej Kréty, alebo napodobeninou krétskych výrobkov. Zlatý prsteň zobrazujúci skok cez býka je vyhotovený vo veľmi vysokej kvalite, má vyváženú kompozíciu s jemne naznačeným telom „skokana“ práve dopadajúceho na nohy. Špirálový vlys pod nohami býka je zaujímavý detail, ktorý poukazuje na to, že ide o scénu prevzatú z nástenného maliarstva, kde je také orámovanie bežné. Na samotnom prsteni nemá inak opodstatnenie. Motív býka je taktiež na pečatnom kameni, tzv. geme, pravdepodobne z karneolu. Tá zobrazuje akoby troch býkov, možno ale toho istého, len v troch rozličných polohách, práve sa ukladajúcich k oddychu. Opäť vo veľmi kvalitnom vyhotovení. Náhrdelník je rovnako výnimočný. Takých je zachovaných len málo, o jeho dĺžke 80 cm ani nehovoriac.

O tom, že spomenutý bojovník dbal o svoj vzhľad, svedčí nielen to, že mu do hrobu vložili aj bronzové zrkadlo s rúčkou zo slonoviny, ale aj nález šiestich (!) krásne vyrezávaných hrebeňov, takisto zo slonoviny (v tomto období mohlo ísť aj o materiál z hroších zubov). Zo slonoviny boli aj ďalšie vyrezávané doštičky, ktoré zobrazovali bájneho gryfa s ohromnými krídlami (levie telo, vtáčia hlava a krídla) v jednom prípade a leva napadajúceho gryfa v inom. Aj na základe týchto vyobrazení, ktoré v egejskom umení spájame s niečím nadpozemským, alebo minimálne aristokratickým, ba až vladárskym, ho Sharon Stockerová pomenovala „The Griffin-Warrior“, čo sa do slovenčiny veľmi zle prekladá. Inšpirujúc sa rozprávkami by sme to s miernou dávkou poetiky mohli preložiť ako „Bojovník s gryfom na hrudi“.

 

Datovanie a interpretácia

Absencia keramiky je pre archeológov trochu sklamaním, lebo je veľmi užitočným vodidlom pre datovanie. Našťastie boli pri vykopávkach identifikované črepy v zásype šachty a aj pod hrobom samotným, preto ho vieme zaradiť do obdobia nazvaného ešte Blegenom neskoroheladská fáza II (absolútne datovaná medzi roky 1600 až 1400 pred n. l.). Kovové nádoby, šperky a ostatné nálezy z hrobu sa síce tiež dajú datovať na základe ich štýlu, často ale nie tak presne ako keramika, ktorá sa vyvíjala s každou novou generáciou. „Zrada“ pri nekeramických predmetoch je tá, že majú výrazne dlhšiu životnosť než keramika a vzhľadom na ich vyššiu hodnotu je možné, že zostávali v obehu dlhšie a až potom sa dostali do hrobu. Ich časové zaradenie sa tak môže javiť staršie, než v skutočnosti je (napríklad spomínaný zlatý prsteň je určite o sto rokov starší než obdobie, v ktorom bol vložený do hrobu).

Archeológovia zo Cincinnati vzali všetky mysliteľné vzorky na analýzy dnešnými modernými technológiami, medzi nimi vzorky na rádiouhlíkové absolútne datovanie, ale aj na analýzy DNA či izotopy stroncia, ktoré by nám mohli prezradiť, kde sa dotyčný zosnulý narodil, kde žil a či zomrel v Pylose. Všetky analýzy sa ešte dokončujú, preto nepredbiehajme.

Samotné bohatstvo hrobu ešte nehovorí celý príbeh. Prelom strednej a neskorej doby bronzovej je na Peloponéze spojený práve s fenoménom šachtových hrobov, ktoré museli patriť miestnej elite. Ani v jednom prípade k nim nemáme zachovanú architektúru. Väčšinou sa však nachádzajú v blízkosti palácov z o niečo neskoršieho obdobia (asi 1350 – 1200 pred n. l.) a predpokladá sa, že tieto stoja práve na mieste starších palácových predchodcov, ktorých zvyšky sa buď nezachovali, alebo len v náznakoch, ako je to napríklad v Pylose.

Ďalším zaujímavým detailom je ikonografia vyobrazení na milodaroch. Býk a skoky cez býka sú jednoznačne knossoskou záležitosťou. Ojedinele sa síce vyskytovali aj inde, ako napríklad tu v Pylose, pôvodom výroby či prvotného použitia však jasne ukazujú na Knossos. Zatiaľ čo na pevnine máme šachtové hroby, na Kréte sme svedkami jej asi najväčšieho rozmachu a existencie veľkej palácovej civilizácie, ktorú nazývame minojská. Nie je preto náhoda, že väčšina nálezov zo spomenutého hrobu pochádza práve z Kréty. Pre zosnulého bojovníka (resp. jeho pozostalých) predstavovali takéto predmety vysokej kvality spôsob, ako sa odlíšiť od bežného obyvateľstva, a nosili ich pre obdiv. Napodobňovaním správania elít z Kréty sa aj vznikajúce elity v Pylose snažili o sebaprezentáciu.

Vyobrazenia levov majú naopak širšie geografické možnosti, vždy však súvisia s vladárskou mocou. Gryfy tiež nie sú každodenným výjavom. Ich význam nie celkom chápeme, často bývajú zobrazované so ženskými božstvami, nie je to však pravidlom. Súvislosť s kultom alebo nadprirodzenom je ale istá. Otázkou samozrejme ostáva, či si bol bojovník z Pylosu vedomý významu týchto vyobrazení na Kréte. Otvorené tiež je, ako sa ku všetkým tým veciam dostal. Jack Davis naznačil, že by mohlo ísť aj o vojnovú korisť, keďže po roku 1500 pred n. l. sme na Kréte svedkami silného vplyvu z pevniny a svedkami zničenia palácov a mnohí archeológovia dokonca predpokladajú akúsi mykénsku nadvládu.

Tak alebo onak, ide o výnimočný nález, nič podobné za posledné polstoročie odhalené nebolo. Vzdialene sa k nemu približuje azda len ďalší šachtový hrob, tentokrát asi jeden z najstarších zachovaných, na ostrove Aigina v Saronskom zálive. Ide o rukolapný dôkaz, ktorý potvrdzuje, že podobný vývoj, ako prebiehal v Argolide v oblasti okolo Mykén, sa odohrával aj v Messénii. Moderné výkopové metódy, vzorkovacie stratégie a dokumentačné techniky v každom prípade umožnili vytvorenie masy informácií, ktoré bude potrebné ešte podrobne vyhodnotiť. Je naozaj malý zázrak, že spomenutý hrob ostal zachovaný a nepovšimnutý, pretože nálezy ležali len pár centimetrov pod povrchom.

 

 

Doc. PhDr. Peter Pavúk, PhD., riaditeľ Ústavu pro klasickou archeologii FF UK v Prahe. Zaoberá sa dobou bronzovou v egejskej oblasti, momentálne sa zameriava najmä na keramiku z lokalít Trója, Metropolis, Mikro Vouni (Samotráke) a Pergamon.

 

Internetové odkazy: 

a) http://magazine.uc.edu/editors_picks/recent_features/warrior_tomb.html

b) http://archaeology.org/news/3831-151027-greece-pylos-grave

c) http://www.nytimes.com/2015/10/27/science/a-warriors-grave-at-pylos-greece-could-be-a-gateway-to-civilizations.html?hp&action=click&pgtype=Homepage&module=mini-moth&region=top-stories-below&WT.nav=top-stories-below&_r=0

 

Foto šperkov: Jennifer Stephens

Rekonštrukcia hrobu: Denitsa Nenová

Video: Robert McCabe

Ostatne fotografie: University of Cincinnati, Pylos Excavations

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Archeológovia pracujúci na projekte Izraelského pamiatkového úradu (Israel Antiquities Authority) s názvom Operation Scroll objavili novú jaskyňu v blízkosti známeho osídlenia esénov v Kumráne. celý článok

Našli egyptskú Popolušku

Našli egyptskú Popolušku

Podľa najnovších zistení patria 3 200 rokov staré pozostatky mumifikovaných nôh, objavené v roku 1904 talianskym archeológom Ernestom Schiaparellim vo vykradnutej hrobke QV66 v Údolí kráľovien, kráľovnej Nefertari. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.