Arktický ľad odhaľuje ekonomiku Rímskej ríše

Publikované : 27.05.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 6568

Olovo, ktoré sa uchovalo v grónskom ľade, nám umožňuje získať nové poznatky o ekonomickej situácii v období Rímskej ríše a vo včasnom stredoveku.

 

Vedecký tím pod vedením Josepha McConnella z Púštneho výskumného inštitútu (Desert Research Institute) v Nevade sa zameral na výskum grónskeho ľadu. Skúmali ekonomické aktivity v Európe a v Stredomorí na základe zmeny množstva olova v grónskom ľadovci.

Olovo je dobrý indikátor pre ekonomické aktivity, pretože je dôkazom produkcie striebra. Spolu sa vyskytujú v rovnakej rude – galenite. Striebro sa, samozrejme, používa pri výrobe mincí, pri jeho výrobe z galenitu sa uvoľňuje olovo, ktoré sa vďaka vetrom transferuje do Grónska, kde sa stáva súčasťou ľadovca vo forme snehu. Na základe množstva olova v ľadovci sa dá veľa zistiť o ekonomickej situácii v starovekej a v stredovekej Európe. Samozrejme, olovo sa nepoužívalo len pri výrobe mincí.

Výsledkom práce vedeckého tímu je graf zobrazujúci výskyt olova v ovzduší v minulosti, ktorý má viacero vrcholov, ale aj pádov. Bádatelia sa zamerali na obdobie medzi rokmi 1100 pred Kr. až 800 po Kr. Zvýšená koncentrácia olova v ovzduší nastala okolo roku 1000 pred Kr. Vedci ju spájajú s expanziou fenických obchodníkov do Stredomoria a so začiatkom ťažby striebra v ich kolóniách na Pyrenejskom polostrove. Veľká časť oloveného znečistenia pochádza práve z baní na Pyrenejskom polostrove. Napríklad na lokalite Rio Tinto (Španielsko) sa galenitová ruda spracúvala v malých hlinených polguľovitých peciach. Oblasť najskôr ovládli fenickí kolonisti z Kartága a po púnskych vojnách Rimania. Ďalšie staroveké bane na striebro sa nachádzali v Británii, v Porýní, v centrálnej Galii a v Atike.

 

Ekonomika a olovo

Olovo je dobrým indikátorom ekonomickej situácie v starovekej Rímskej ríši. Zvýšenie koncentrácie olova nastáva v období po víťazstve Rimanov v púnskych vojnách proti Kartágu, keď obsadili kartáginské bane v Hispánii. Naopak, zníženie ťažby striebra sledujeme priamo v čase púnskych vojen alebo na konci Rímskej republiky, keď prebiehala občianska vojna. Takisto emisie olova klesali počas ťaženia Kimbrov a Teutónov (104 – 101 pred Kr.). Opätovne sa výskyt škodlivín olova v ovzduší objavil až za vlády cisára Augusta, keď nastal rozmach Rímskej ríše a viac-menej mierové obdobie. Ďalší pád produkcie striebra vidíme na grafe v 3. storočí po Kr., keď sa na čele ríše vystriedalo viacero tzv. vojenských cisárov a zároveň ju ohrozovali bojovní Parti z východu.

Zaujímavý je aj zachytený pokles spracovania striebra počas veľkých smrteľných pandémií, ako boli Antonínov mor (pravdepodobne kiahne alebo osýpky) a Cypriánov mor (pravdepodobne vírus príbuzný ebole).

Po 3. storočí po Kr. nastal pokles ťažby striebra. Pre časté znehodnocovanie strieborných mincí meďou sa prešlo na zlaté razby. Ako svoje základné a kvalitné platidlo používali Rimania strieborný sestercius a neskôr denarius. Počínajúc cisárom Nerónom v 1. storočí po Kr. sa postupne znižoval obsah drahého kovu v tejto minci až do polovice 3. storočia po Kr., keď striebro tvorilo zhruba polovicu jeho váhy. Okolo roku 250 po Kr. zrazu poklesol podiel striebra v razených minciach z 50 % na šokujúce 4 %! V rokoch 250 až 260 po Kr. sa následne sestercius aj denarius prestali raziť a nahradili ich lacnejšie mince na báze zlata a iných kovov, ktoré zaplavili trh vo veľkom počte, pretože ich rímske mincovne zrazu uvádzali do obehu vo veľkých množstvách.

Zo stredoveku môžeme na grafe sledovať nástup Vizigótov v dnešnom Španielsku alebo príchod Arabov, ktoré sa prejavili nárastom koncentrácie olova. Vzostup produkcie sledujeme aj v čase rozmachu Franskej ríše za vlády Karola Veľkého. Môžeme len dúfať, že Grónsko odhalí ešte ďalšie zaujímavé fakty, ktoré sú zatiaľ ukryté pod bielou pokrývkou.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Použitá literatúra

McConnell, J. R. et al.: Lead pollution recorded in Greenland ice indicates European emissions tracked pagues, wars, and imperial expansion during antiquity. PNAS May 14, 2018, 1 – 6.

Musil, J.: 10. Krize a úpadek římské říše. In: Bárta, M./Kovář, M. (eds.): Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur. Minulost, současnost a budoucnost komplexních společností. Praha 2012, 267 – 294.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.economist.com/science-and-technology/2018/05/19/arctic-ice-brings-an-understanding-of-ancient-europes-economy

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/ako-najvacsiu-risu-znicila-kriza

c) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/rimsku-risu-mohol-znicit-bratranec-eboly

 

Obrazová príloha: Economist, N. Perrault, M. Karsten

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa faraóni pokúsili zachrániť Egypt?

Ako sa faraóni pokúsili zachrániť Egypt?

Staroegyptské elity sa tvárou v tvár klimatickým zmenám pokúsili o nemožný boj. Vedci našli dôkazy o ich snahe zvýšiť produkciu obilia a krížením jednotlivých plemien dobytka docieliť jeho väčšiu odolnosť v krízových časoch. celý článok

Rímsku ríšu mohol zničiť bratranec eboly

Rímsku ríšu mohol zničiť bratranec eboly

V roku 2014 ohlásil tím talianskych archeológov morbídny nález. V modernom Luxore odhalili masový hrob z 3. storočia. Telá boli do neho nahádzané narýchlo, čiastočne spálené a zaliate hrubou vrstvou vápna. celý článok

Čo zničilo Vikingov v Grónsku?

Čo zničilo Vikingov v Grónsku?

Vikingovia sa preslávili dobyvačnými a pirátskymi výpravami, ktoré znamenali pohromu pre veľkú časť stredovekej Európy. Zároveň však boli schopnými moreplavcami, ktorí pre vtedajších Európanov objavili neznáme krajiny, hlavne v oblasti severného Atlantiku. celý článok

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Kríza západnej civilizácie – nič nové pod slnkom

Na okraji útesu sme už raz boli – v stredoveku. Kríza, kolaps, zánik západnej civilizácie sú však aj časté slovné spojenia dneška. Medzi ľuďmi vyvolávajú strach, na ktorom sa priživujú rôzne médiá, ale aj niektorí jednotlivci. Trochu sa však zabúda, že našej civilizácii hrozil zánik už mnohokrát. celý článok

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.