Archeológovia objavili najstaršiu známu protézu

Publikované : 20.01.2016 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2656

Ak človek v praveku alebo v staroveku prišiel o niektorú z končatín, bol jeho život veľmi ťažký. Bez lekárskej starostlivosti to často znamenalo pomalú smrť. Posledný objav čínskych archeológov však môže zmeniť náš pohľad na lekárske schopnosti našich predkov.

 

V starovekom hrobe kultúry Guši (tiež Subeisi) sa podarilo objaviť jeden z najstarších dokladov využitia „protézy“. Hrob sa našiel na menšom pohrebisku (31 hrobov) pri meste Turpan v západnej Číne. Kosti z hrobu sa rádiokarbónovou metódou datovali medzi roky 240 – 180 pred Kr. Miesto pochovávania sa nachádza neďaleko známej Hodvábnej cesty.

Pochovaný muž s protézou mohol mať 50 až 65 rokov. Bol vysoký 1,7 až 1,78 m. Po istom čase pridali do jeho hrobu mladú ženu. Z doterajšieho výskumu nie je zrejmé, či pochovaní boli príbuzní. Muž ležal asi o 110 cm hlbšie. Z jeho kostry chýbali niektoré menšie časti, čo viedlo k domnienke, že sa s jeho telom posmrtne manipulovalo. Predmety pridané do hrobu nepatrili k luxusným– nachádzala sa tu keramika, drevené taniere a luk.

Najzaujímavejší je však nález protézy. Pochovaný muž mal z nejakého dôvodu poškodené ľavé koleno (pozri nižšie), preto chodil so zohnutou nohou a o v oblasti bedra mal pripevnenú „umelú“ končatinu. Protézu zostrojili z topoľového dreva a rohoviny dobytka. V jej hornej časti sa nachádzalo kožené upínanie, sedem párov dierok sa pravdepodobne používalo na uchytenie protézy na stehno. Na opačnom konci bolo konské kopyto. Podľa opotrebovania sa zdá, že muž používal protézu dlhšie. Dokonca sa dala používať aj pri jazde na koni.

 

Tuberkulóza?

Vedci našli dôkazy, že muž v istej fáze svojho života prekonal tuberkulózu. Zápal z tejto choroby mohol spôsobiť aj jeho komplikácie s nohou. Nemôžeme však vylúčiť ani iné príčiny, ako sú reumatizmus alebo zápaly kĺbu. Problémy určite nespôsobilo fyzické zranenie, ako napríklad zlomenina. Mužove životné komplikácie s nohou mohli, podľa antropologickej analýzy, nastať medzi 40. a 50. rokom života. Tuberkulózne ochorenie sa predpokladá aj u pochovaného dievčaťa, čo by mohlo byť dôvodom, prečo jej mŕtvolu umiestnili do staršieho hrobu človeka s rovnakou diagnózou.

Využívanie drevených protéz zaznamenal už grécky dejepisec Herodotos (484 – 425 pred Kr.). Protézy sa pravdepodobne používali už v grécko-rímskom svete.  Nálezy protéz z tak ďalekej minulosti však nie sú príliš časté. Poznáme napríklad protézu z rímskeho mesta Capua (datovaná okolo roku 300 pred Kr.) alebo z egyptských Téb (datovaná 950 – 710 pred Kr.). Civilizácie na území Číny však mohli mať náskok, pretože zmienky o amputáciách sa objavujú už na prelome 2. a 1. tisícročia pred Kr.

Najstarší podobný nález z územia Európy je z rakúskej lokality Globasnitz, kde bol v hrobe zo včasného stredoveku (5. – 6. storočie po Kr.) pochovaný muž, ktorý používal drevenú protézu. V tomto prípade sa archeológovia domnievajú, že pochovaný, na rozdiel od muža z Číny, mal v komunite význačné postavenie.

 

Ľudské obete

Ľudia s  telesným defektom nemuseli vždy skončiť ako spomínaní jedinci. Za príkladmi nemusíme ísť ani príliš ďaleko. Na lokalite Liptovská Mara-Havránok sa na kultovom mieste našla jama (1. storočie pred Kr.), v ktorej bolo uložených asi 10 ľudských jedincov (celkový počet sa nedal presne určiť pre neúplnosť kostier). Podľa vedúceho archeologického výskum Karola Pietu a antropológa Milana Stloukala mali viaceré obete telesné deformácie a poškodenia. Praveká komunita obetovala ľudí, ktorí boli pre ňu ekonomickou „príťažou“. Takýto príklad nie je vo svete ojedinelý, preto nález protézy na čínskej lokalite patrí medzi dôkazy o humánnejšom správaní našich predkov.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

 

Použitá literatúra

Pieta, K. Liptovská Mara. Včasnohistorické centrum severného Slovenska. Bratislava 1996.

 

Internetové odkazy:

a) http://archaeology.org/news/4063-160111-china-leg-prosthesis

b) http://www.livescience.com/53321-ancient-prosthetic-leg-with-hoofed-foot-discovered.html

c) http://bridging-eurasia.org/en/node/337

d) http://magazin.ceskenoviny.cz/zpravy/archeologove-v-rakousku-nasli-asi-nejstarsi-evropskou-protezu/1303240

 

Obrazová príloha: Chinese Archaeology, DAI 

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako sa obliekali keltské ženy?

Ako sa obliekali keltské ženy?

Gwinver sa natiahla na lôžku a tušila, že je najvyšší čas vstať. Dnes ráno ju čaká dôležité stretnutie o dodávke vlnených látok s posolstvom z východu, ktorým ju poveril jej otec, jeden z najmocnejších mužov na celom oppide. celý článok

Nové objavy v pravekom „meste“

Nové objavy v pravekom „meste“

Na opevnenom sídlisku na polohe Fidvár vo Vrábľoch žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1 000 osôb, čo predstavuje v danom čase mimoriadne veľkú populáciu. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.