Archeologické novinky – jún 2017

Publikované : 27.07.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 2703

Leto je najlepší čas pre archeológiu. Výskumy sa rozbehli a väčšina archeológov pracuje v teréne. Niektoré najnovšie objavy môžu prepísať doterajšie vedomosti o našich predkoch. Archeológovia posunuli objavenie korene Homo sapiens hlbšie do minulosti či identifikovali najstaršie doklady náboženského kultu lebiek. Slovenskí archeológovia dokončili výskum jedného z najväčších včasnostredovekých pohrebísk.

Homo sapiens je starší o 100 000 rokov!

Na marockej lokalite Jebel Irhoud sa našli pozostatky Homo sapiens. Chronologické dáta získané z nájdenej lebky ukazujú na obdobie pred 315 000 rokmi. Nález posúva najstaršie doklady existencie Homo sapiens nielen v čase, ale aj v priestore. Doterajšie nálezy moderných ľudí boli približne o 100 000 rokov mladšie. Za kolísku moderných ľudí sa doteraz považovala východná Afrika, nález z Maroka nás možno donúti túto hypotézu prehodnotiť. O objave si viac prečítajte tu.

 

Kult lebiek na lokalite Göbekli Tepe

Lokalita Göbekli Tepe je zatiaľ najstaršou dokázanou ľudskou svätyňou na svete. Bola vybudovaná pred skoro 12-tisíc rokmi. Najnovšie archeológovia publikovali doklady o kulte lebiek. Do lebiek, ktoré pochádzajú  z lokality, robili vtedajší ľudia zámerne zárezy pomocou kamenných nástrojov. Našli sa na troch lebkách, jedna z nich bola pomaľovaná a navrchu mala vyvŕtaný otvor. Zárezy sú hlboké, čiže nemôže ísť o náhodný jav. Lebky boli pomocou zárezov a otvorov zavesené na šnúrach. Pravdepodobne plnili dôležitú úlohu v náboženských rituáloch. Nie je však isté, či si v Göbekli Tepe vyrezanými lebkami uctievali nedávno zosnulých predkov, alebo v chráme vystavovali hlavy padlých nepriateľov. Kult ľudskej lebky neskôr  uctievali aj ďalšie kultúry (napríklad aj Kelti).

 

Obrovské pohrebisko pri Bratislave

Archeológovia zo spoločnosti Via Magna dokončili výskum pohrebiska z obdobia konca avarského kaganátu (8. stor. po Kr.) neďaleko Podunajských Biskupíc. O objave sme informovali už v novinkách za mesiac marec. Archeológovia odkryli viac ako 460 hrobov, ktoré ukrývali cenné nálezy. Spoločenské postavenie členov vtedajšej komunity bolo možné odčítať z pozostatkov a z darov, ktoré boli zomrelým vložené do hrobov. Takmer v každom hrobe sa však nachádzala aj nádoba – milodar pre posmrtný život. Výzdoba nádob už niesla typické slovanské prvky – známky asimilácie obidvoch kultúr. Medzi najvýznamnejšie nálezy z odkrytého pohrebiska patria bohaté jazdecké hroby s množstvom bronzových, často i postriebrených predmetov. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí minca z obdobia vlády franského kráľa Karola Veľkého. Nájdená minca je z rokov 771 – 793 a je európskou raritou. Až do tohto objavu bolo celosvetovo známych len 14 takýchto mincí. 

 

Nový kostol v Lindisfarne

Kláštor na posvätnom anglickom ostrove Lindisfarne vstúpil do dejín v roku 793, keď naň zaútočili Vikingovia. Išlo o prvý doložený vikinský útok mimo Škandinávie. Na ostrove prebieha neustály archeologický výskum. Momentálne tam archeológovia objavili jeden z najstarších kresťanských kostolov na Britských ostrovoch, ktorý pochádza ešte z anglosaského obdobia. Archeológovia pod vedením Richarda Carltona z univerzity v Newcastli odkryli pieskovcové bloky, ktoré mohli by základom pre oltár. Kostol existoval približne v rokoch 630 až 1050 po Kr., pričom výskumníci predpokladajú, že predtým stál na mieste ešte starší drevený kostol.

 

Ako mačky dobyli svet?

Dnes žijú mačky okrem Antarktídy na všetkých kontinentoch. Domestikované boli asi pred deväťtisíc rokmi. Vedci sa domnievajú, že sídliská prvých poľnohospodárov poskytovali dostatok potravy pre malých predátorov. Uvažovalo sa o dvoch miestach, kde sa cesty človeka a mačky spojili – na Blízkom východe alebo v Egypte. Najnovší genetický výskum, v ktorom sa analyzovali nájdené kostry mačiek od vikinských hrobov až po nálezy z Egypta, zistil, že prvenstvo patrí Blízkemu východu. V Európe sa mačky objavili až v priebehu doby rímskej. O ich definitívne rozšírenie sa zaslúžili Vikingovia. Analýzou DNA sa zistilo, že mačky severanov pochádzajú až z Egypta, môžeme preto predpokladať, že sa na sever dostali ako korisť alebo ako súčasť obchodu.

 

Nový hrob vikinského náčelníka na Islande

Na severe Islandu objavili archeológovia hrob vikinského náčelníka s loďou. Hrob sa datuje od 9. až do 10. storočia po Kr. a našiel sa na mieste mesta Akureyri. Niekoľko stoviek metrov od lokality sa nachádza aj poloha Gáseyri, čo bola dôležitá vikinská obchodná základňa na severe ostrova. Vikinga pochovali v mohyle aj s jeho loďou. Archeológovia musia svoj výskum urýchliť, pretože miesto nálezu neustále ohrozuje morský príliv. Na Islande boli podobné lokality v minulosti často vykradnuté, čo však nie je tento prípad. Už teraz môžeme povedať, že mŕtvy mal pri sebe meč a ležal pri ňom aj jeho pes. Archeológovia predpokladajú, že v oblasti môžu byť ďalšie vikinské hroby.

 

Kniha o Keltoch

Tím nemeckých odborníkov pod vedením lingvistu Stedana Zimmera vydal knihu o Keltoch, ktorá sa zaoberá týmto starobylým etnikom od staroveku po stredovek. Kniha sa nevenuje len archeológii, ale najmä keltským jazykom, literatúre (stredovekým textom), folklóru a náboženstvu. Publikácia môže byť viac ako dobrým doplnkom archeologického bádania.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Internetové odkazy:

a) http://advances.sciencemag.org/content/3/6/e1700564

b) http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/homo-sapiens-je-starsi-o-100-000-rokov#.WW0yfoSLSM8

c) http://www.archaeology.org/news/5691-170627-england-lindisfarne-church

d) http://www.bbc.com/news/science-environment-40306897?SThisFB

e) http://icelandmag.visir.is/article/archaeologists-n-iceland-discover-viking-age-chief-buried-ship-his-sword-and-dog

 

Obrazová príloha: Árni Björn, Jean-Jacques Hublin, Peregrini Lindisfarne Landscape Partnership Project, www.phys.org, Via Magna, wikipedia.org     

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Archeologické novinky – júl 2017

Archeologické novinky – júl 2017

Ľudia prišli do Austrálie pravdepodobne skôr, ako sme si mysleli. Cunami z roku 2004 nebola jediná, ktoré zasiahla juhovýchodnú Áziu. V Mexiku objavili vežu postavenú z ľudských lebiek. Najnovšie archeologické výskumy neustále menia náš pohľad na minulosť. celý článok

Novinky z archeológie – máj 2017

Novinky z archeológie – máj 2017

Archeológovia musia opäť meniť evolučný strom ľudí. V Egypte sa objavili viaceré zaujímavé nálezy. V lese Robina Hooda mali Vikingovia posvätné miesto a vedcom sa podarilo rekonštruovať podobu šamanky z Brna. Aký bol mesiac máj v archeológii? celý článok

Archeologické novinky – apríl 2017

Archeologické novinky – apríl 2017

Mnohé objavy v archeológii sa dnes už nezaobídu bez dobrého marketingu. Dnešný archeológ musí vedieť svoj výskum „predať“. Výborná reklama prinesie pozornosť a tá zasa ďalšie prostriedky na vedecký výskum. celý článok

Archeologické novinky – marec 2017

Archeologické novinky – marec 2017

V Egypte objavili gigantickú sochu, na Slovensku sa skúma obrovské avarské pohrebisko a zverejnili sa najnovšie výskumy o mužovi z ľadovca – Ötzim. Aký bol mesiac marec v archeológii? celý článok

Novinky z archeológie – február 2017

Novinky z archeológie – február 2017

Ako sa dá popularizovať archeológia, ukázala v Taliansku firma McDonald. Bádatelia zistili, že za kolapsom civilizácie Aztékov mohla byť baktéria salmonely. Slovenskí archeológovia začali ďalšiu výskumnú sezónu v Kuvajte. Mesiac február bol pre archeologický výskum viac ako zaujímavý. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.