Archeologické novinky – júl 2017

Publikované : 28.08.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1942

Ľudia prišli do Austrálie pravdepodobne skôr, ako sme si mysleli. Cunami z roku 2004 nebola jediná, ktoré zasiahla juhovýchodnú Áziu. V Mexiku objavili vežu postavenú z ľudských lebiek. Najnovšie archeologické výskumy neustále menia náš pohľad na minulosť.

 

Ľudia prišli do Austrálie skôr

Vedci si mysleli, že prví obyvatelia Austrálie prišli na južný kontinent niekedy pred 45 000 rokmi. Príchod prvých ľudí na najmenší kontinent však budeme musieť pravdepodobne posunúť hlbšie do minulosti. Najnovšie výskumy totiž ukazujú, že predkovia aborigénov prišli do Austrálie oveľa skôr. Archeológovia už niekoľko výskumných sezón skúmajú lokalitu Kakadu v Severnom teritóriu. Objavili kamenné  brúsené sekery so zaostrenými hranami. Našli sa vo vrstve, ktorá na základe geologických dát  patrí do obdobia pred 65 000 rokmi (datované luminiscenčnou metódou). Ak by sa hypotéza potvrdila, bude sa musieť pozmeniť aj teória, že sa človek podieľal na vymretí austrálskej megafauny, pretože táto udalosť by nastala až 20 000 rokov po príchode človeka.

 

Praveká cunami

Po obrovskej cunami, ktorá zasiahla krajiny v južnej a juhovýchodnej Ázie v roku 2004, sa vedci začali väčšmi zaoberať históriou oceánskych katastrof v tomto regióne. Počas archeologického výskumu v jaskyni na pobreží ostrova Sumatra sa archeológom a geológom podarilo identifikovať až 11 veľkých cunami v období od 6. tisícročia do 1. tisícročia pred Kr. Dve tisícročia boli bez veľkej vlny a v priebehu jedného storočia zasiahli dnešné pobrežie Indonézie až štyri cunami. Vo vrstvách, ktoré sa v jaskyni vytvorili pri záplavách, sa našli zvyšky hlbokomorských živočíchov, a určite budú zaujímavé výsledky rádiokarbónových analýz na určenie ich veku. Tie nám umožnia synchronizovať katastrofy so známymi historickými udalosťami.

 

Veža lebiek v Mexiku

Starovekí Aztékovia sú neslávne známi obrovským množstvom ľudských obetí. V ich viere boli obete s množstvom krvi veľmi dôležité, preto sa aztécki bojovníci snažili svojich nepriateľov zajať, aby „dodali“ dostatok vhodných kandidátov na krutú žertvu bohom. Hlavy popravených ukladali do stavieb, ktoré sa v aztéckom jazyku nahuatl označujú ako tzompantli. Tieto štruktúry sa nachádzali väčšinou pred veľkými chrámami. Okrem náboženskej funkcie boli aj symbolom štátnej moci.

Archeológovia predstavili výskum podobnej stavby, ktorá sa nachádzala neďaleko hlavného chrámu v aztéckom centre Tenochtitlán (dnes Mexico City). Výskum sa začal už v roku 2015 a nedávno boli prezentované jeho výsledky po analýze prvých 450 lebiek. Stavba sa zachovala v šírke 6 m a vo výške 2 m, ale predpokladá sa, že bola väčšia. Štruktúra sa skladala z lebiek, spojených vápnom a hlinou. Väčšina lebiek patrila mužom, môžeme predpokladať, že išlo o vojnových zajatcov. Našli sa však aj lebky žien a detí. Ženy sa obetovali ženským božstvám a deti bohu dažďa Tlalocovi. Lebky dospelých mali po stranách otvory, čo by mohlo dokazovať, že boli pred umiestnením v tzompantli pripevnené na nejakom nosníku. Výskumníkov čaká ešte analýza tisícov lebiek zo stavby.

 

„Dom mŕtvych“ pri Stonehenge

Archeológovia veria, že sa im podarilo objaviť mohylu staviteľov známej pravekej stavby Stonehenge. Mohyla sa datuje do obdobia okolo 3. tisícročia pred Kr. Okolo dlhej mohyly sa nachádzajú dve priekopy. V strede je identifikovaná pohrebná komora. Lokalita sa objavila počas pravidelných prieskumov medzi megalitickými náleziskami Stonehenge a Averbury. V budúcnosti sa očakáva podrobný archeologický výskum lokality.

 

Hrob významného dieťaťa za polárnym kruhom

Na polostrove Gydan za polárnym kruhom, archeológovia objavili zaujímavý hrob dieťaťa. Podľa ruských bádateľov bol pochovaný jedinec synom alebo dcérou príslušníkov jednej zo stredovekých elít. Hrob sa datuje od 10. až do 12. storočia predovšetkým na základe bronzovej misky, ktorá má svoj pôvod až v stredovekej Perzii. Miska zakrývala detskú lebku, ktorého vek sa odhaduje na šesť mesiacov až tri roky. V hrobe sa tak isto zachovali fragmenty kožušinového oblečenia, keramiky, prsteň, pošva a bronzová rukoväť noža, ktorú zdobili zvieracie motívy. Čepeľ noža vyhotovili pravdepodobne zo železa, ale nezachovala sa. Archeológovia si myslia, že dieťa patrilo ku klanu obchodníkov s mrožími klami a s kožušinami.

 

V Kanade objavili bohaté hroby pravekých elít

Ako sme už na HistoryWeb.sk informovali, archeológovia objavili bohaté hroby indiánskeho náčelníka a jeho rodiny v kanadskej pobrežnej oblasti Salish Sea (Britská Kolumbia). Neďaleko náčelníka boli pochovaní členovia jeho rodiny. Pochovaný muž mal asi 50 rokov a jeho kostra v hrobe ležala v skrčenej polohe. Tvár mal otočenú k blízkemu morskému zálivu. Na kostre sa našli stopy okrového farbiva. Archeologický tím datoval nález do obdobia pred 3700 rokmi. Pochovaný náčelník mal na sebe ceremoniálne oblečenie z korálikov. Odev vážil skoro 32 kg a pozostával z viac ako 350-tisíc kamenných korálikov. Ako surovina na ich výrobu sa použila bridlica a ílovec. Vedci sa pokúsili rekonštruovať výrobu odevu a odhadli, že na jeho produkciu by ste potrebovali 35-tisíc pracovných hodín. Na základe týchto údajov môžeme predpokladať, že pochovaný muž patril k vtedajšej elite. Neďaleko hrobu náčelníka sa našlo miesto posledného odpočinku mladej ženy, ktorá zomrela medzi 19. a 23. rokom života. Pozostalí ju pochovali s náhrdelníkom z mušlí. Drobné a upravené mušličky sa našli aj v okolí lebky (až 3 200 kusov). Pravdepodobne slúžili ako ozdoba vlasov. Na trupe mala, podobne ako náčelník, kamenné koráliky (5 700 kusov). V okolí sa našli ešte dva hroby mladých mužov – dvojičiek. V ich hroboch sa tak isto nachádzalo množstvo kamenných perál. Archeológovia predpokladajú, že pochovaní patria k jednej vládnucej rodine.

 

Kniha o objavných cestách v staroveku

Pravidelný prispievateľ na HistoryWeb.sk Michal Habaj pripravuje v septembri svoju novú knihu – Objavné cesty staroveku. Ako sa píše v anotácii knihy – objavy umožnili vznik veľkých ríš, prenos vedomostí a zručností, prepojili civilizácie a posunuli ľudské možnosti vpred. Pojmy ako Atlantída či Thule alebo predstavy o jednorožcoch a bohatých krajinách na západe tvoria súčasť našej kultúrnej mapy a sveta ideí. Poznanie starovekých ciest tak nie je iba poohliadnutím za minulosťou, ale umožňuje aj pochopenie mnohých súčasných predstáv.

 

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Zúčastnil sa archeologických expedícií vo Francúzsku, v Kuvajte a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Internetové zdroje

a) http://www.smh.com.au/technology/sci-tech/aboriginal-archaeological-discovery-in-kakadu-rewrites-the-history-of-australia-20170719-gxe3qy

b) https://www.seeker.com/culture/archaeology/5000-year-long-record-of-tsunamis-found-in-sumatran-cave-encrusted-in-bat-guano

c) http://www.telegraph.co.uk/science/2017/07/11/5000-year-old-house-dead-discovered-stonehenge-avebury/

d) https://www.economist.com/news/americas/21724851-pioneers-gender-equality-aztecs-sacrificed-women-well-men-archaeologists-discover?fsrc=scn/fb/te/bl/ed/archaeologistsdiscoveragruesometowerofskullsinmexicocity

e) http://siberiantimes.com/science/casestudy/news/skull-of-1000-year-old-arctic-chieftains-infant-heir-found-encased-in-persian-bronze-cup/

Obrazová príloha: G. Campbell, Earth Observatory of Singapore, Univerisity of Reading, V. Yamal, P. Froesch, Visual Forensic, Perfect

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Novinky z archeológie – máj 2017

Novinky z archeológie – máj 2017

Archeológovia musia opäť meniť evolučný strom ľudí. V Egypte sa objavili viaceré zaujímavé nálezy. V lese Robina Hooda mali Vikingovia posvätné miesto a vedcom sa podarilo rekonštruovať podobu šamanky z Brna. Aký bol mesiac máj v archeológii? celý článok

Archeologické novinky – apríl 2017

Archeologické novinky – apríl 2017

Mnohé objavy v archeológii sa dnes už nezaobídu bez dobrého marketingu. Dnešný archeológ musí vedieť svoj výskum „predať“. Výborná reklama prinesie pozornosť a tá zasa ďalšie prostriedky na vedecký výskum. celý článok

Archeologické novinky – marec 2017

Archeologické novinky – marec 2017

V Egypte objavili gigantickú sochu, na Slovensku sa skúma obrovské avarské pohrebisko a zverejnili sa najnovšie výskumy o mužovi z ľadovca – Ötzim. Aký bol mesiac marec v archeológii? celý článok

Novinky z archeológie – február 2017

Novinky z archeológie – február 2017

Ako sa dá popularizovať archeológia, ukázala v Taliansku firma McDonald. Bádatelia zistili, že za kolapsom civilizácie Aztékov mohla byť baktéria salmonely. Slovenskí archeológovia začali ďalšiu výskumnú sezónu v Kuvajte. Mesiac február bol pre archeologický výskum viac ako zaujímavý. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.