Archeologické novinky – apríl 2017

Publikované : 09.05.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3115

Mnohé objavy v archeológii sa dnes už nezaobídu bez dobrého marketingu. Dnešný archeológ musí vedieť svoj výskum „predať“. Výborná reklama prinesie pozornosť a tá zasa ďalšie prostriedky na vedecký výskum. Žiaľ, niekedy ide propagácia na úkor vedy, keď sa do „obehu“ dostávajú ešte neobhájené hypotézy, ktoré neprešli sitom vedeckej diskusie. Mesiac apríl priniesol viacero objavov s dobrým marketingom.

 

Praveká katastrofa?

Výskumníci z Edinburskej univerzity skúmali vyobrazenia na tzv. supej stéle v známom starobylom kultovom stredisku v Göbekli Tepe v dnešnom Turecku. Náboženské stredisko vzniklo niekedy okolo roku 9000 pred Kr. Vedci vychádzali z hypotézy, že na supej stéle s vyobrazeniami zvierat a osoby bez hlavy sa nachádzajú starobylé astronomické symboly. Pomocou počítačového modelovania zistili, že by mohli zobrazovať nočnú oblohu niekedy okolo roku 10950 pred Kr. Niekedy v tomto období mohla planétu postihnúť katastrofa spôsobená kométou. Existenciu katastrofy potvrdil aj výskum grónskych ľadovcov. Práve v tomto období nastalo posledné výraznejšie ochladenie v rámci doby ľadovej, ktoré označujeme ako mladší dryas. Klíma sa mohla zmeniť až na tisíc rokov. V tomto čase sledujeme úbytok megafauny na území  Ameriky. Niektoré médiá písali, že kométa spôsobila aj vyhynutie mamutov a šabľozubých tigrov. Po katastrofe mala podľa novinárov nastať zásadná zmena v ľudských dejinách – vznik poľnohospodárstva. Horšie klimatické podmienky mali donútiť ľudí spolupracovať, experimentovať s pestovaním plodín a šľachtením domácich zvierat a zdokonaľovať zavlažovacie systémy, pretože sa už nedokázali uživiť len ako lovci a zberači. Určite je to zaujímavá hypotéza, ale mali by sme zachovať zdravú vedeckú skepsu. Nová teória totiž predpokladá, že povedomie o katastrofe sa muselo uchovávať v niekoľkých (desiatkach) po sebe nasledujúcich generáciách, a to takmer 2000 rokov, a to bez existencie písma, čo je skoro nepravdepodobné. Existuje tiež názor,, že za vyhynutím megafauny v Amerike je človek, a nie klíma. Ďalej sa predpokladá, že mamuty vyhynuli v Starom svete postupne, a na niektorých územiach sa objavili aj po období mladšieho dryasu.

 

Kontroverzný prvý človek v Amerike

Ako som spomenul v úvode, dnešná doba sa bez mediálnej podpory nezaobíde. Týka sa to všetkých odvetví ľudskej činnosti, aj archeológie. „Public relation“ oddelenia univerzít a vedeckých inštitúcií vypúšťajú do sveta vedecké hypotézy ešte pred tým, ako prešli odbornou diskusiou. Výsledky prinášajú pozornosť a tá prináša dôležité prostriedky pre chod vedeckých inštitúcií. Zverejnené správy kopíruje pod vlastnými menami obrovské množstvo „vedeckých“ žurnalistov v snahe získať prvenstvo v honbe za senzáciou. Na lokalite Cerruti pri kalifornskom San Diegu našli ešte v roku 1992 pozostatky úlomkov kostí mastodonta. Pomocou novej technológie uránovo-thoriového datovania sa dnes nálezy zaraďujú do obdobia pred 130 000 rokmi. Autori výskumu uverejnili štúdiu v časopise Nature, kde tvrdia, že mastodonta zabili ľudia, poukazujú pritom na úlomky kostí, ktoré naznačujú, že boli cielene lámané. Ak by bola táto hypotéza pravdivá, osídlenie Ameriky ľudskými populáciami by sa posunulo o viac ako 110 000 rokov. V takom prípade by Nový svet nemuseli osídliť moderní ľudia, ale ich príbuzní neandertálci, Homo erectus alebo kontroverzní, ale médiami obľúbení „denisovania“. Veľká časť vedeckej obce však dôkazom neverí a oprávnene poukazuje na fakt, že  k rozštiepeniu kostí mohlo dôjsť aj pôsobením prírodných procesov. Pravdepodobne sme naozaj svedkami „hľadania senzácie za každú cenu.“ K nálezu, ktorý masovo a bez kritiky prijali aj slovenské médiá, sa ja osobne staviam skôr negatívne, aj keď čas možno ukáže, že som sa nakoniec mýlil.

 

„Zasa Ötzi“ 

V minulých novinkách sme spomenuli, že Juhotirolské múzeum je majstrom propagácie svojho jedinečného nálezu múmie Ötziho, muža z neskorej doby kamennej, ktorá sa našla v Alpách. V marci preletela médiami správa, že na vyšetrenie príčin smrti muža z ľadovca si múzeum najalo detektíva, ktorý síce len zopakoval známe vedomosti o pravekej vražde, ale senzácia bola na svete, a podobne ako pri predchádzajúcom objave ju skopírovali mnohé, hlavne internetové médiá. Keďže letná turistická sezóna sa nezadržateľne blíži, do sveta bola vypustená ďalšia správa o smrti Ötziho. Tentoraz však ide o seriózny vedecký výskum. Už dávnejšie sa potvrdilo, že muž z ľadovca bol zasiahnutý šípom. Takisto sa predpokladá, že zranený Ötzi si mohol poraniť hlavu pádom v ťažkom teréne. Najnovšie analýzy potvrdzujú, že tieto zranenia boli síce nepríjemné, ale bezprostrednou príčinou smrti bol mráz. Vysilený a zranený muž už nevládal odolávať chladu a zime.

 

Skýtske kone

Nálezy koní, ktoré obetovali nomádske národy Skýtov v Strednej Ázii, sa stali novým zdrojom informácií o skrotení a o chove divokých zvierat. Kmene Skýtov obývali obrovské trávnaté priestory od Čierneho mora až po Sibír. Usídlili sa tu niekedy v 9. storočí pred Kr. a ich potomkovia prežívali až do 1. storočia pred Kr. Skýti sa stali známi vďaka svojim bojovým jazdeckým schopnostiam, ktorých súčasťou bola aj streľba z luku na cválajúcom koni. Grécky historik Herodotos a aj iní antickí autori píšu, že to boli krutí víťazi, ktorí nechávali vykrvácať svojich zajatcov a pili krv porazených. Medzinárodný tím bádateľov publikoval v časopise Science genetickú analýzu 13 žrebcov (Skýti obetovali len samcov), ktorých obetovali a pochovali v mohylách na území dnešného Kazachstanu. Analýza priniesla nové poznatky o domestikácii koní. Skýtske kone mali silnejšie predné končatiny a ich kosti obsahovali gén, ktorý umožňoval zadržiavanie vody, z čoho sa usudzuje, že mohli byť chované aj pre mlieko. Niektoré z nich boli podľa génov cenené pre svoju rýchlosť. Genetici zistili, že Skýti chovali kone rozličnej farby. Podľa génov sa zdá, že si vyberali skôr kone s krotkejšou povahou. Pre vedcov bol prekvapením aj fakt, že medzi skúmanými koňmi neboli gény dokazujúce príbuzenské kríženie, čo je u týchto zvierat výnimočný jav.

 

Odkiaľ prišli hobbiti?

Homo floresiensis je náš ľudský príbuzný, ktorého nálezy pochádzajú z indonézskeho ostrova Flores. Meral len niečo okolo metra a mohol vážiť 25 kg, práve vďaka tomu získal populárnu prezývku – hobbit. Vedcov doteraz trápila otázka, kam nový ľudský druh zaradiť. Ide o „zakrpatený“ poddruh druhu Homo erectus (človek vzpriamený) alebo o úplne nového ľudského príbuzného. Podľa najnovšej štúdie sú hobbiti príbuznými druhu Homo habilis (človek zručný), s ktorým majú spoločného predka. Časť jedincov tohto druhu mohla pred 2 miliónmi rokov opustiť Afriku – z nich neskôr vznikol Homo floresiensis, zo skupín ktoré zostali v Afrike, sa vyvinul Homo habilis. Hypotéza je revolučná aj tým, že protirečí doterajším predpokladom, že Afriku opustil až druh Homo erectus.

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte, vo Francúzsku a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Zároveň je šéfredaktorom portálu Historyweb.sk.

 

Internetové odkazy:

a) https://www.nytimes.com/2017/04/27/science/horses-genetics-domestication-scythians.html?_r=0

b) http://science.sciencemag.org/content/356/6336/442/tab-pdf

c) http://maajournal.com/Issues/2017/Vol17-1/Sweatman%20and%20Tsikritsis%2017%281%29.pdf

d) https://www.nature.com/articles

e) https://www.sciencenews.org/article/otzi-iceman-froze-death

f) http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248417300866

 

Obrazová príloha: M. Hochmuth/German Archaeological Institute, T. Park,  Nature, wikipedia.orgUCL

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Novinky z archeológie – máj 2017

Novinky z archeológie – máj 2017

Archeológovia musia opäť meniť evolučný strom ľudí. V Egypte sa objavili viaceré zaujímavé nálezy. V lese Robina Hooda mali Vikingovia posvätné miesto a vedcom sa podarilo rekonštruovať podobu šamanky z Brna. Aký bol mesiac máj v archeológii? celý článok

Archeologické novinky – marec 2017

Archeologické novinky – marec 2017

V Egypte objavili gigantickú sochu, na Slovensku sa skúma obrovské avarské pohrebisko a zverejnili sa najnovšie výskumy o mužovi z ľadovca – Ötzim. Aký bol mesiac marec v archeológii? celý článok

Novinky z archeológie – február 2017

Novinky z archeológie – február 2017

Ako sa dá popularizovať archeológia, ukázala v Taliansku firma McDonald. Bádatelia zistili, že za kolapsom civilizácie Aztékov mohla byť baktéria salmonely. Slovenskí archeológovia začali ďalšiu výskumnú sezónu v Kuvajte. Mesiac február bol pre archeologický výskum viac ako zaujímavý. celý článok

Novinky z archeológie – január 2017

Novinky z archeológie – január 2017

V prvom mesiaci roku 2017 uverejnili archeológovia a vedci z príbuzných disciplín viacero zaujímavých zistení, ktoré opäť posúvajú naše poznanie dávnej minulosti. Nové objavy v archeológii súvisia s dnešnými populárnymi témami – s migráciou obyvateľstva a s kolapsami civilizácií. celý článok

Novinky z archeológie – december 2016

Novinky z archeológie – december 2016

V poslednom mesiaci minulého roka sa archeológia môže pochváliť niekoľkými zaujímavými novinkami. Vedcom sa podarilo identifikovať stopy starovekého zemetrasenia pri dnešnom Istanbule, praveký nebezpečný vírus z Nemecka a zobraziť tvár človeka, pochovaného pred deväťtisíc rokmi v Jerichu. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.