Alexander a My (2. časť)

Publikované : 06.05.2013 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 3922

Predchádzajúca časť

 

Komu patrí Alexander?

Ak súdime veľkosť národa na základe veľkosti jeho verejných monumentov, potom je Macedónsko definitívne ohromnou krajinou. Alexander sa v nasledujúcom príklade stal viac než len komerčnou ikonou. V kultúrnom konflikte medzi súčasným Gréckom a Macedónskou republikou je Alexander symbolom národnej identity na obidvoch stranách hranice. Napriek tomu, že súčasná „vojna“ trvá len niekoľko desaťročí, s jej paralelou sa môžeme stretnúť ešte v antike. Keď sa v roku 1991 rozhodlo o macedónskej nezávislosti, neváhal grécky parlament premenovať letisko v meste Kavala na letisko Alexandra Veľkého. Uznanie Alexandrových kvalít pre potreby aviatiky sa prejavilo aj v roku 2006 v Skopje, keď letisko hlavného mesta nadobro prijalo meno macedónskeho kráľa.

Proti sebe dodnes stoja populistické vyhlásenia štátnikov o čisto gréckej národnosti Alexandra Veľkého a macedónsky nesúhlas s monopolizáciou historickej postavy len jedným súčasným národom.

Dávno predtým, než sa v roku 2011 objavila v Skopje obrovská jazdecká socha s klasickou alexandrovskou ikonografiou, pokúsilo sa združenie amerických Grékov vytvoriť sedemdesiatmetrovú bustu Alexandra Veľkého vytesaním do skál pohoria Olympos. Celý projekt v hodnote 30 miliónov dolárov, kedysi tiež plánovaný starovekým architektom Deinokratom, stopla len triezvosť ochranárskych združení. Do ideologickej vojny o Alexandrovo dedičstvo neváhali obe strany zapojiť i niekoľko kmeňov zo severozápadného Pakistanu, ktorí dovtedy ani len netušili, kto bol Alexander Veľký. Nacionalisticky zmýšľajúce organizácie z oboch krajín sa na vlastné náklady vypravili do islamskej republiky, aby tamojším kmeňom Hunzakov a Kalašov predviedli mieru svojej filantropickosti a bratskej spolupatričnosti. Považujúc ich za potomkov Alexandrových vojakov a posledných uctievateľov boha Dia, neváhali Gréci (s podporou ministerstva zahraničia) rozbehnúť u svojich „stratených bratrancov“ osvetový projekt budovaním škôl, nemocnice a iných sociálnych zariadení. Samozrejme, v tradičnom iónskom slohu. Husársky kúsok na poli komickosti celého konfliktu sa podaril Macedónskemu inštitútu strategického výskumu, ktorý v roku 2006 privítal na domácom letisku delegáciu Hunzakov. Statní macedónski vojaci, odetí do antickej vojnovej zbroje, nadšene vítali vystrašený manželský pár z Pakistanu. Na ničom sa nešetrilo.

V roku 2009 zaslalo 300 „dolupodpísaných“ akademikov pobúrený list americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorý na návšteve v Skopje spojil vo svojom príhovore súčasných Macedóncov s líniou Alexandra Veľkého. Na rozhorčenú kritiku zareagoval oxfordský filológ Andreas Willi logickým protiargumentom, v ktorom poukázal na Alexandrov odkaz nielen na Balkánskom polostrove, ale všade tam, kam vkročila jeho noha. „...Tým, že vložíme našu akademickú autoritu za tendenčné politické vyhlásenia, riskujeme, že privedieme naše disciplíny na pokraj rešpektu. Nielen, že ich zosmiešnime, ale zradíme minulosť, ktorej strážcami sme sľúbili byť.“ Po Williho komentári sa mnohí rozhodli svoj podpis z listu stiahnuť.

 

S piesňou na záver

Medzi dramatickým prológom s pochodovým tempom bubna a neopakovateľným gitarovým sólom stihne spevák kapely Iron Maiden Bruce Dickinson za necelých šesť minút „vyrozprávať“ celý Alexandrov príbeh. Heavy-metalová skladba Alexander the Great z albumu Somewhere in Time (1986) je v tomto veku, keď mnohí minulosť považujú za irelevantnú a jej vymieranie je podporené falošným revizionizmom v službách extrémistických ideológií, najčistejším vyjadrením populárnej verzie Alexandrovho života. Snaha Iron Maiden podčiarkuje dôležitosť populárnej kultúry v spôsobe šírenia historickej osvety medzi tými, čo majú k historickému povedomiu veľmi ďaleko.

Hoci sme Alexandra zdedili od predchádzajúcich generácií a od dnes už neexistujúcich národov, pretvorili sme ho (tak ako oni) na svoj vlastný obraz. „Mohol existovať taký muž ako Alexander?“ pýta sa starý Ptolemaios (hraný Anthonym Hopkinsom) v závere filmu Olivera Stonea, aby si následne odpovedal: „Samozrejme, že nie. My sme ho idealizovali, urobili z neho lepšieho, kým skutočne bol.“

 

Mgr. František Hříbal, PhD., je absolventom Trnavskej univerzity v Trnave v odbore klasická archeológia, kde tento rok obhájil svoju dizertačnú prácu, zameranú sa postavenie Alexandra Veľkého v rímskej spoločnosti. Rovnaký odbor krátko študoval aj v Heidelbergu a vo Viedni. Momentálne je bádateľom na voľnej nohe a pohybuje sa medzi Prahou, Viedňou a Nevidzanmi, píšuc monografiu o Alexandrovom „postmortem“ vplyve na národy Stredomoria.

 

Použitá literatúra

Bothmer von, D./Mertens, J. R.: The Search for Alexander. Supplement to the catalogue: the Metropolitan Museum of Art, October 27, 1982 to January 3, 1983. New York 1982.

Cartledge, P./Greenland, F.R.(ed.): Responses to Oliver Stone’s Alexander: Film, History, and Cultural Studies. London 2010.

Danforth, L. M.: Ancient Macedonia, Alexander the Great and the Star or Sun of Vergina: National Symbols and the Conflict between Greece and the Republic of Macedonia. In: A Companion to Ancient Macedonia. Oxford 2010.

Fox, R. L.: Alexander the Great. Oxford 2006.

Rychlík, J./Kouba, M.: Dějiny Makedonie. Praha 2003.

Stoneman, R.: Alexander the Great: Life in Legend. Yale 2010.

Vasunia, P.: Alexander Sikandar. In Classics and National Cultures. Oxford 2010.

Winkler, M. M (ed.): Classical Myth and the Culture in the Cinema. Oxford 2001.

 

Internetové odkazy:

a)      http://www.bonhams.com/auctions/19000/lot/37/

b)      http://www.guardian.co.uk/world/2011/aug/14/alexander-great-macedonia-warrior-horse

c)      http://www.balkaninsight.com/en/article/macedonia-erects-alexander-statue-in-skopje

d)      https://www.youtube.com/watch?v=JBieJ08ByPc

 

Obrazová príloha: L. Kováčová, www.wikipedia.org, www.livius.org, rocktransmission.com

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Víťazný spánok Alexandra Veľkého

Víťazný spánok Alexandra Veľkého

Vybojoval Alexander Veľký svoje najväčšie víťazstvo vďaka výdatnému spánku? Zdanlivo nesúvisiaci výskum vedcov zo švédskej univerzity v Uppsale naznačuje, že do istej miery k nemu mohol prispieť. celý článok

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký a míľniky jeho života

Alexander Veľký sa na svojom slávnom ťažení do Ázie zastavil v desiatkach miest. Dnes sa mnohí cestovatelia či dobrodruhovia vydávajú po jeho stopách a navštevujú miesta, ktorými veľký dobyvateľ sveta kedysi kráčal. celý článok

Najkráľovskejší obraz na svete

Najkráľovskejší obraz na svete

Takmer teatrálna kulminácia stretu dvoch svetov s najvyšším emocionálnym vypätím na jednej strane a s chladnou surovosťou na strane druhej. Dráma, zobrazená na ploche osemnásť metrov štvorcových, ktorú slávny archeológ Ludwig Curtius označil za „najkráľovskejší obraz na svete“. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.