Ako vyzeral Ježiš?

Publikované : 03.08.2016 | Komentárov: 2 | Zobrazení: 30043

Ako vyzeral Ježiš? Keby sme to vedeli, mohli by som sem dať namiesto článku jeho podobizeň a bolo by po probléme. Máme vôbec šancu predstaviť si ho vernejšie, keďže sa jeho výzor nespomína v Biblii? Priamu odpoveď na túto otázku nám nedá nikto, ani sofistikované počítačové pokusy o rekonštrukcie Ježišovej tváre. Môžeme sa však pozrieť na jeden zaujímavý zdroj, ktorý by nám mohol aspoň čiastočne priblížiť podobu tejto ústrednej postavy kresťanstva.

 

Mohli by sme sa venovať tomu, ako bol Ježiš zobrazovaný v najranejšom a v neskoršom kresťanstve, čiže venovať sa dejinám umenia. Zámerom môjho textu však nie je sledovať neskorší vývoj v jeho zobrazovaní ani to, ako ho jednotlivé umelecké tradície interpretovali, ale chcem poukázať na črty, ktoré charakterizovali ľudí v jeho dobe.

 

Verná počítačová rekonštrukcia?

Možno ste sa už stretli s týmto obrazom údajne Ježišovej tváre (obrázok vpravo). Čiastočne bol vytvorený v roku 2001 forenzným antropológom Richardom Neaveom pre dokumentárny film Boží syn (Son of God) z dielne BBC. Neave však netvrdil, že spodobnil Ježišovu tvár. Neave zhotovil rekonštrukciu pracujúc s lebkou nájdenou v Galilei – mala teda predstavovať všeobecné typické rysy Žida žijúceho na mieste, kde kedysi žil aj Ježiš, a nezobrazovala konkrétnu osobu. Píšem o „čiastočnej“ podobizni, pretože Neave nebol zodpovedný za zobrazenie jeho očí, vlasov, brady, fúzov a perí, ktoré boli výsledkom počítačového spracovania za to zodpovednej firmy (Redvision). Samotný Neave bol s finálnym zobrazením nespokojný. Treba však mať na pamäti pár veci: (1) BBC chcela vytvoriť zaujímavé a pre divákov nečakané Ježišovo zobrazenie; (2) mnohé tvárové črty sú dodané počítačom a je nemožné zostaviť ich z archeologických pozostatkov; (3) dané zobrazenie je akiste zaujímavé, ale celkom zbytočné.

Prečo by malo byť zbytočné? Pretože máme dosť reálnych zobrazení ľudí, na základe ktorých si môžeme Ježiša kreatívne, hoci v istých medziach domyslieť, a tak aspoň sčasti rekonštruovať jeho portrét. Poďme sa na ne pozrieť.

 

Ježišova tvár

Čo sa týka Ježišovej tváre, nemáme inú možnosť, než si ju skutočne kreatívne domyslieť. I to je však možné spraviť v rámci konkrétnych „parametrov“. Jedinou, no veľmi dobrou pomôckou pre rekonštrukciu čŕt tváre môžu byť skvelo zachované fajjúmske portréty múmií z rímskeho Egypta. Ide o štýl maľby panelových portrétov, ktoré boli v obľube od 1. storočia pred Kr. do 3. storočia po Kr.. V rôznych zbierkach po celom svete sa nachádza asi 900 exemplárov. Fungovali tak, že portrét sa pripevnil na mumifikované telo zosnulého v oblasti tváre.

Malo by ísť o realistické podobizne, ktoré zachytávali výzor pochovaných mužov a žien v rôznom veku a mali byť akýmsi ich fyzickým duplikátom. Tak aspoň tvrdia niektorí odborníci, ale nie všetci súhlasia. Zvlášť neskoršie portréty (2. – 3. stor. po Kr.) boli zrejme skôr symbolické. I keď netreba prehnane optimisticky dôverovať úplnej realistickosti týchto zobrazení, aj pri minimalistickom pohľade sa dá povedať, že sú nositeľmi typických tvárových čŕt danej doby, prostredia a kultúry. Maľby sa nanášali na rôzne typy dreva a farba vznikla zmiešaním pigmentu a včelieho vosku. Pred ich posmrtnou funkciou boli aspoň niektoré vystavené v domácnostiach (niekoľko z nich sa našlo ešte s rámom a šnúrou na zavesenie).

Je však dôvod domnievať sa, že portréty egyptských ľudí môžu povedať niečo k Ježišovmu výzoru? Určite do istej miery áno. Portréty pochádzajú z rovnakého obdobia, v ktorom žil aj Ježiš; sú zo susedných oblastí a z rovnakej klímy, akú malo Ježišovo miesto pobytu; mnoho Židov cestovalo zo starovekej Palestíny do Egypta a späť (aj evanjelista Matúš tam poslal Ježišovu rodinu po jeho narodení). Vieme, že mnoho Židov žilo v Ježišovej dobe v Egypte a niektoré moderné štúdie v populačnej genetike ukazujú, že majú svoj genetický pôvod u afrických predkov.

Z týchto dôvodov nám zachované egyptské umenie môže pomôcť predstaviť si, ako mohol Ježiš vyzerať. Aj keď nemáme stopercentnú istotu, tento spôsob uvažovania nám aspoň pomôže oslobodiť sa od našich eurocentrických, idealizovaných, vizionárskych a hollywoodskych predstáv. Niektoré z týchto portrétov si môžete pozrieť tu .

Ak sa zahľadíme na tvárové črty mužov na týchto portrétoch, dá sa o nich povedať nasledovné:

  • Vlasy: Ich vlasy sú v mnohých prípadoch kučeravé, vždy však tmavé; všetky portréty majú vlasy, no treba mať na pamäti, že egyptská kultúra veľmi obľubovala parochne (aj keď človek nebol plešatý). Málokedy sú uhladené, naopak, často pôsobia neupraveným dojmom.
  • Brada: Väčšinou majú bradu, ktorá je hustejšia; výnimočne nemajú žiadnu alebo len veľmi riedku bradu; nikdy však nie je dlhá. V pár prípadoch sa zdá, že majú aj strnisko. Niekedy majú bradu len v spodnej časti tváre, teda bez bokombrád či fúzov.
  • Fúzy: Veľa postáv je bez fúzov a brady. V mnohých prípadoch ich, naopak, majú –  niekedy sú redšie, inokedy sú hustejšie. Veľakrát postava nemá žiadne fúzy, hoci má bradu.

 

 

 

 

 

 

 

Ježišovo oblečenie

Vďaka aridným (suchým) podmienkam v oblastiach judskej púšte sa zachovali aj niektoré časti oblečenia. Budúci výskum môže potenciálne ešte väčšmi ozrejmiť spôsob obliekania Židov v staroveku. Medzi zdroje patria rabínske texty a archeologické nálezy (či už oblečenia alebo umeleckých znázornení), no existovali aj isté odlišnosti medzi rôznymi židovskými skupinami. Z toho, čo dnes vieme, sa dá usudzovať, že Židia sa obliekali podobne ako nežidia v okolitom helenisticko-rímskom svete. K základom odevu patrila tunika (haluk), spodnejšia vrstva oblečenia nosená priamo na tele (chiton u Grékov, tunica u Rimanov), plášť (tallit) a vonkajšie oblečenie (himation u Grékov, pallium/palla u Rimanov). Tieto časti odevu nosili muži aj ženy, vyrobené boli z vlny či ľanu.

 

Tunika

Mužom siahal odev približne po kolená; ženy ho mali dlhší – zhruba po členky. Bol zošitý z dvoch rovnakých častí a ak bol vlnený, mal na sebe našité dva paralelné farebné pásy (rím. clavi), vedúce vertikálne od krku k nohám. V rímskej spoločnosti označovali rôzne tuniky rôzny spoločenský status – čím boli tuniky napríklad hrubšie, tým bolo postavenie ich nositeľa vyššie. Židia neoznačovali tento odev rímskym pojmom tunika (tunica), volali ho haluk. Vieme povedať, že rovnaký typ šiat nosili aj deti. Z rabínskych písomností vyplýva, že existovali isté rozdiely v tomto type odevu – odlišovali sa napríklad haluky pre nosenie na von či haluky pre učencov. Nosil haluk aj Ježiš? Zrejme áno, ale aké boli jeho špecifiká, netušíme.

 

Plášť

Bol to obdĺžnikový odev, vyrobený typicky z vlny. U Rimanov sa volal pallium, u Rimaniek palla. Rimania ho nenosili často, pretože mal pre nich podradné grécke či barbarské konotácie. Ako svoj vonkajší odev nosili skôr tógu, ktorá mala polkruhový tvar. Nosila sa na tunike (haluku) na ramenách, a nie aj na hlave, ako to bolo napríklad v Gibsonovom filme Umučenie Krista. Väčšina Židov preferovala zrejme štvorhranné pallium, keďže na jeho štyri rohy mohli upevniť cicit –   špeciálne okraje týchto odevov Cicit pozostával z piatich na seba nadväzujúcich uzlov, z ktorých vychádzalo osem šnúr. Všetky použité čísla majú rôzne interpretovanú symboliku (číslo päť napríklad pripomína päť kníh Mojžišových). Židia mali pravdepodobne odlišný tvar plášťa pre mužov a pre ženy. Rabínske texty prezrádzajú, že mužské plášte boli biele, ženské skôr rôzne zafarbené. Mnohí Židia, zvlášť tí romanizovaní, nemuseli používať žiadne cicity, preto mohli nosiť skôr rímsku polkruhovú tuniku.

 

Nahota

Starovek vnímal nahotu a súkromie inak ako dnešný svet. Pripomeňme si len to, že toalety v staroveku bývali kolektívne a nikto sa nad tým nepohoršoval. Zo židovských textov vieme, že človek bol nahý, ak bol na ňom vykonávaný trest smrti (napríklad kameňovanie či ukrižovanie), ale aj keď sa nachádzal vo verejných kúpeľoch či pracoval na poli. V jednom rabínskom texte sa síce neprikazuje nikomu pracovať bez oblečenia, ale berie sa to ako niečo prirodzené a vyžaduje sa len, aby sa pracujúci človek zakryl (aspoň slamou), keď recituje židovskú modlitbu Šema.

 

Obuv

Najbežnejšou obuvou Židov v starovekej Palestíne boli sandále. V jaskyniach (zvlášť v tzv. Jaskyni zvitkov sa našli ich podrážky v rôznych veľkostiach. Aby sa dali nasadiť na nohu, mali na sebe remienky, ktoré ovíjali okolo prstov. Boli vyrobené z niekoľkých vrstiev kože, a to väčšinou bez použitia klincov. Jeden hlas v rabínskych textoch napríklad zakazuje nosiť v sobotu sandále s klincami – skupina ľudí s týmito sandálmi by s tým určite problém nemala. Nie všetci si však mohli sandále dovoliť. Otroci a tí chudobnejší chodili väčšinou bosí. U Rimanov existovala väčšia rôznorodosť obuvi, čo sa týka druhov, materiálov a kvality, zatiaľ čo židovské texty rozlišujú len medzi sandálmi a uzavretými topánkami (ktoré boli hodnotnejšie).

 

Ako teda vyzeral Ježiš? Nie tak bielo, renesančne, romanticky a eurocentricky, sťaby pózujúc na dokončenie svojej podobizne, ako ho zobrazujeme dnes. Možno je pravda predsa len bližšia tomu, ako ho podľa kresťanskej tradície opisuje prorok Izaiáš: „Nemá podobu ani krásu, aby sme na neho hľadeli, ani výzor, aby sme po ňom túžili“ (Iz 53,2). Pravdepodobne vyzeral ako niekto, kto sa podobá zobrazeniam na spomenutých egyptských portrétoch, a ako niekto, koho by sme na stretnutí spolku galilejských rybárov úplne prehliadli. Aspoň čo sa výzoru týka.

 

Andrej Zeman, MA, vyštudoval religionistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Získal magisterský titul z biblistiky (Biblical Studies) na University of London. Dlhoročne spolupracuje na archeologických projektoch v Izraeli. Zameriava sa na obdobie druhého chrámu, historického Ježiša, rané kresťanstvo, históriu biblickej interpretácie, ako aj na dialóg a konflikty vedy a náboženstva. Je spoluzakladateľom blogu ReLit venujúcemu sa religionistickej gramotnosti.

 

Použitá literúra

Evans, C. A.: Jesus and His World : The Archaeological Evidence. Louisville 2013.

Magness, J.:, Stone and Dung, Oil and Spit : Jewish Daily Life in the Time of Jesus. Grand Rapids 2011.

Murray, P./Murray, L.: The Oxford Companion to Christian Art and Architecture. Oxford 1996.

Walker, S.: Ancient Faces : Mummy Portraits in Roman Egypt. New York 2000.

 

Internetové odkazy:

a) http://www.britishmuseum.org/research/collection_online/search.aspx?object=21468

b) http://www.metmuseum.org/about-the-museum/press-room/exhibitions/2000/ancient-faces-mummy-portraits-from-roman-egypt

c) http://d2aohiyo3d3idm.cloudfront.net/publications/virtuallibrary/0892360380.pdf

d) http://forward.com/culture/140721/genes-tell-tale-of-jewish-ties-to-africa/#ixzz3yALIfhmD

e) https://www.britishmuseum.org/pdf/3d%20Proportion%20and%20personality.pdf

f) http://www.bbc.com/news/magazine-35120965

g) http://ntweblog.blogspot.sk/2004/02/what-jesus-really-looked-like-updated.html

 

Obrazová príloha: www.wikipedia.org, Redvision, Richard Neave

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kde sa narodil Ježiš?

Kde sa narodil Ježiš?

Všetci vieme, čo sa stalo v tú tichú a svätú noc. Potom ako Máriu navštívil anjel, začala sa pre jej rodinu „neočakávaná cesta“ (ak si môžeme pomôcť názvom prvej časti hobitovskej trilógie). celý článok

Počiatky kresťanstva a bohovia Ríma

Počiatky kresťanstva a bohovia Ríma

Rímske náboženstvo stvoril ľud upriamený hlavne na konkrétny, každodenný život, možno aj preto si vytvoril pestrý zástup bohov. Každý z bohov mal presne vymedzenú oblasť svojho vplyvu. celý článok

Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Nová jaskyňa v blízkosti Kumránu?

Archeológovia pracujúci na projekte Izraelského pamiatkového úradu (Israel Antiquities Authority) s názvom Operation Scroll objavili novú jaskyňu v blízkosti známeho osídlenia esénov v Kumráne. celý článok

Diskusia (2)

pridať

  • #287 | steuky | 05.08.2016 23:24

    Vcelku dobre spracované, trochu moc publicistické na mňa a škoda, že sa nespracovalo viacero teologických textov, chýba mi tam aj analyza turinskeho platna ktoré je tiež dobrým zdrojom, a tiež spomenutie citátov z Biblie, ktoré často hovoria o oblečení a podobne, či už starý zákon alebo nový..
    Vďaka

    Reagovať
  • #288 | Evyskum | 08.08.2016 10:37

    Zaujímavé by bolo zistenie, prešo Ježiša vykresľujú a maľujú tak ako ho maľujú, hoci vyzeral inak. Prečo ho zobrazujú ako belocha, keď jeho pokožka bola tmavšia (nebol síce černoch, ale aj tak)...aj u nás nájdete podobný článok http://evyskum.sk/ako-vyzeral-jezis/ o jeho podobizni, no povedzme si na rovinu, ak by bol maľovaný tak ako podľa vedcov vyzeral, ako by ľudia, kresťania v Európe reagovali?

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.