Ako sa tvorí príbeh egyptskej civilizácie?

Publikované : 17.05.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1635

Každá ľudská civilizácia má svoj vlastný príbeh. V dejinách sú zaznamenané jej vzostupy aj pády. Jedna z najstarších civilizácii vznikla na území starovekého Egypta.

 

Popredný európsky egyptológ profesor Miroslav Bárta spojil vo svojej poslednej knihe (Příběh civilizace : Vzestup a pád stavitelů pyramid) dve oblasti svojho záujmu – staroveký Egypt a bádanie o kolapsoch ľudských spoločností.

Autor postupuje v knihe prísne metodicky, najskôr sa zamýšľa nad otázkou, či obyvatelia starovekého Egypta vytvorili civilizáciu, potom i nad tým, ako vlastne môžeme pojem civilizácia definovať.

Miroslav Bárta využil jeden z najstarších pokusov o definíciu civilizácie  slávneho austrálskeho archeológa Verea G. Childea. Staroveká civilizácia by mala mať týchto desať znakov: 1. Existencia rozsiahlych a husto osídlených miest. 2. V mestách sa musela uskutočniť väčšia deľba práce; i keď väčšinu obyvateľov stále tvorili poľnohospodári, objavili sa remeselníci, obchodníci, úradníci a kňazi, žijúci z ich produktov. 3. Každý primárny výrobca musel odovzdávať svoje prebytky božstvám alebo vládcom vo forme dane alebo obetín. 4. Existovali výškové stavby, často rituálneho charakteru. 5. Elity (vládnuca vrstva) sa nemuseli podieľať na manuálnej práci a na výrobe. 6. Civilizácia vedela zaznamenávať informácie. 7. Objavili sa exaktné vedy (matematika, geometria, písmo). 8. Existovalo monumentálne umenie, ktoré vytvorili tvorcovia na plný pracovný úväzok. 9. Civilizácia musela byť schopná zvládnuť diaľkovú výmenu surovín, ale aj luxusných produktov. 10. V spoločnosti pôsobili špecializovaní remeselníci, ktorí boli pod politickou a ekonomickou kontrolou sekulárnych alebo náboženských úradníkov (Childe 1950).

Staroveký Egypt by túto najstaršiu definíciu civilizácie určite spĺňal. Okrem Childeových myšlienok použil autor aj názory iných bádateľov (A. Toynbee, C. Renfrew), ktorí potvrdili opodstatnenie zaradenia egyptskej Starej ríše medzi civilizácie. Na tomto príklade vidíme, že Miroslav Bárta pracuje inak, ako sme zvyknutí u iných, najmä stredoeurópskych archeológov a historikov. Nič neberie ako samozrejmosť a všetko sa snaží potvrdiť objektívnymi argumentmi, pričom nezabúda ani na základne pojmy (napríklad civilizácia, spoločnosť, kolaps), ktoré väčšina archeológov a historikov vníma ako niečo tradičné a nemenné.

Rovnako postupuje pri hľadaní príčin úpadku egyptskej spoločnosti v prostredí Starej ríše, pričom v rámci vedeckej objektivity spochybňuje aj samotný kolaps civilizácie. V podstate existujú tieto okruhy názorov na kolaps Starej ríše v Egypte: 1. Išlo o náhly vnútorný prevrat alebo revolúciu. 2. V spoločnosti sa dlhodobo odohrávala vnútorná kríza. 3. Došlo k invázii zvonka. 4. Zhoršili sa klimatické podmienky, prípadne sa zmenšili pravidelné nílske záplavy. 5. Stará ríša neskolabovala, ide iba o ilúziu, spôsobenú stavom pramennej bázy.

Prečo je dôležité, že autor sa najskôr venuje kolapsu Starej ríše a nie jej začiatku? Kolaps totiž nechápe ako niečo definitívne, ale vysvetľuje ho skôr pojmami, ako sú zmena a transformácia. Okrem Egypta hľadá autor argumenty pre svoje myšlienky aj v  kolapsoch iných civilizácií – napríklad v Mezopotámii, v Mezoamerike alebo aj v súčasnosti  (arabské revolúcie 2010 a 2011).

 

Níl – matka civilizácie 

Pri skúmaní starovekého Egypta nesmieme nikdy zabudnúť na životne dôležitú úlohu rieky Níl. Miroslav Bárta jej venoval celú druhú kapitolu. Veľká časť starovekých civilizácií je priamo spojená s nejakým vodným tokom, čiastočnou výnimkou sú mezoamerické civilizácie. Pre Egypťanov bol Níl všetkým, a preto aj príbeh ich civilizácie je spätý s touto riekou. 

Tretia kapitola knihy sa venuje možným historickým cyklom. Autor knihy nadviazal na tézy arabského historika Ibn Chaldúna (1332 – 1406). O cyklickom opakovaní dejín písali aj myslitelia ako Joseph A. Toynbee (1889 – 1975) alebo Oswald Spengler (1880 – 1975). V 21. storočí sú populárne napríklad cykly ruského ekonóma Nikolaja Kondratieva – tzv. Kondratievove vlny, najnovšie sa problematike venuje Peter Turchin. Žiaľ, táto téma je dnes propagovaná rôznymi pochybnými „prorokmi“, ktorí ju zneužívajú pre svoje vlastné ciele. Napriek tomu skrýva výskum periodických (cyklických) javov v dejinách veľký intelektuálny potenciál.

Miroslav Bárta sa vo svojom texte priklonil k tzv. teórii prerušovaných rovnováh, čo veľmi zjednodušene znamená, že niektoré javy sa v spoločnosti hromadia až do momentu, keď príde náhla zmena. Civilizácia a spoločnosť sa nám potom javia ako dlhodobo stabilné a zmeny ako príliš rýchle. Podľa môjho názoru sú teórie o historických cykloch stále nedostatočne vyargumentované, aj keď texty Ibn Chaldúna mohli opísať procesy v spoločnosti správne.

 

Kolaps na začiatku aj na konci 

Štvrtá kapitola knihy sa venuje kolapsu, ktorý bol na začiatku vzniku starovekého Egypta. Na vzniku starovekého štátu v údolí Nílu majú výrazný podiel ľudia, ktorí prišli na územie Egypta z vysychajúcich oblastí Sahary, ktorá nebola v minulosti len hromadou piesku, ale zelenou savanou, vhodnou pre poľnohospodárstvo. Mohli by sme povedať, že na začiatku vzniku egyptskej Starej ríše bol kolaps. Tento fakt len posilňuje prezentovanú myšlienku, že kolaps civilizácie alebo spoločnosti je len vynútenou zmenou, a nie absolútnym koncom.

Kapitoly 5 a 6 sa zaoberajú samotným vznikom starovekého Egypta, ktorý nebol vôbec taký jednoduchý a priamočiary, ako sa nám snažia povedať populárne učebnice dejepisu. Okolo roku 3000 pred Kr. bol Egypt prvý raz zjednotený pod jediným vládcom – Menim. Podľa legendy mu trón odovzdal samotný boh Hor. Z počiatkov krajiny na Níle poznáme aj ďalšie mená panovníkov, ako sú napríklad Narmer alebo Hor-Aha. Nevieme však s určitosťou povedať, či nie sú totožní so spomínaným Menim, či ide skutočne o samostatných vladárov. Miroslav Bárta ako prvého panovníka „uprednostňuje“ spomínaného Narmera.

Už počas prvej staroríšskej dynastie môžeme sledovať výraznú stratifikáciu egyptskej spoločnosti. Panovník sa stáva absolútnym vládcom, ktorý je potomkom bohov, hlavne tých slnečných. Vzniká pomerne početná vládnuca elita (supertrieda), ktorá je spojnicou medzi panovníkom a ľudom. Napriek tomu, že sa niektorí ľavicoví myslitelia pokúšajú zmenšiť úlohu elity, práve ľudia na vrchole hierarchického rebríčka sú tí, ktorí vo veľkej miere určujú chod dejín a spoločnosti.

 

Niečo je zhnité v kráľovstve egyptskom 

Siedma kapitola sa zaoberá najpopulárnejším javom v dejinách Egypta – pyramídami. Tieto architektúry moci dokonale vyjadrujú postavenie a moc panovníkov. Ich budovaniu sa mohla venovať len prosperujúca civilizácia. Okrem stavby pyramíd vyčerpávalo ekonomiku starovekého Egypta aj budovanie zádušných chrámov. Každá stavba ešte navyše pohltila množstvo prostriedkov aj v budúcnosti, pretože o kult sa bolo potrebné starať. V tejto kapitole sa Miroslav Bárta zameral aj na ekonomiku, ktorá musela v starom Egypte „šliapať ako hodinky“, berúc do úvahy náklady, ktoré Egypťania „vrážali“ do ich náboženstva. Obdobie budovania veľkých pyramíd patrí medzi hospodársky najprosperujúcejšie časti dejín Egypta.

Predposledná, ôsma kapitola knihy sa zaoberá príznakmi ukazujúcimi, že niečo v Starej ríši nebolo v poriadku. Posledná časť knihy sa venuje už samotnému kolapsu, pričom je zároveň prepojená so súčasnou situáciu v spoločnosti, keď si mnohí bádatelia myslia, že naša západná civilizácia je na okraji priepasti a pred kolapsom. Mnohé javy, ktoré viedli k pádu egyptských faraónov, sú naozaj podobné dnešným príznakom. Nesmieme však zabúdať, že každý kolaps civilizácie je jedinečný a môžu ho spôsobiť rôzne príčiny. Rovnako ešte stále nevieme predpovedať budúcnosť.

Pri tvorbe knihy, ktorá je príbehom starovekej civilizácie, musel Miroslav Bárta prejsť veľké a rôznorodé množstvo zdrojov, ako ilustruje aj zoznam literatúry v závere knihy. Dielo dopĺňa obrovské množstvo obrazovej prílohy, okrem fotografii sú použité i rozličné diagramy. Z uvedeného je zrejmé, že knihe sa nedá nič vytknúť a môže si ju prečítať každý záujemca o dejiny starovekých civilizácií.

 

Branislav Kovár

Miroslav Bárta: Příběh civilizace. Vzestup a pád stavitelů pyramid. Praha : Academia, 2016. 1. vydanie. 357

strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 978-80-200-2613-2. 

 

 

Použitá literatúra

Bárta, M.: Kolaps Staré říše, éry stavitelů pyramid? In: P. Pokorný/M. Bárta (eds.): Něco překrásného se končí. Kolapsy v přírodě a společnosti. Praha 2008, 121 – 144.

Bárta, M./Kovář, M. a kol.: Kolaps a regenerace : Cesty civilizací a kultur. Praha 2012.

Bárta, M.: 1. Kolaps a regenerace : Pokračující cesty minulých civilizací. In: M. Bárta/M. Kovář a kol.: Kolaps a regenerace : Cesty civilizací a kultur. Praha 2012, 19 – 46.

Childe, G. V.: The Urban revolution. Town Planning Review 21, No. 1., Liverpool 1950, 3 – 17.

Ibn Chalún: Čas království a říší. Mukaddima. Praha 1972.

Pokorný, P.: Klimatický kolaps v severovýchodní Africe jako příčina civilizačných změn. In: P. Pokorný/M. Bárta (eds.): Něco překrásného se končí. Kolapsy v přírodě a společnosti. Praha 2008, 107 – 120.

Pokorný, P./Bárta, M. (eds.): Něco překrásného se končí. Kolapsy v přírodě a společnosti. Praha 2008.

Turchin, P.: Dynamics of political instability in the United States, 1780 – 2010. Journal of Peace Research 49 (4), 2012, 577 – 591.

 

Obrazová príloha: Academia, M. Frouz, T. Cole, wikipedia.org

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. celý článok

Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň

Augustu 1968 predchádzala dezinformačná kampaň

V auguste 1968 sa na územie Československa vyrútili vojská piatich armád štátov Varšavskej zmluvy, aby poskytli československému ľudu „bratskú pomoc“ a zastavili kontrarevolúciu riadenú CIA. Tak znela sovietska verzia. celý článok

Francúzska revolúcia zrodila občana

Francúzska revolúcia zrodila občana

Práca s dobovými prameňmi je v prvom rade doménou historika. Existuje však množstvo historických dokumentov, ktoré môžu byť obsahom i formou zaujímavým čítaním aj pre širokú verejnosť. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.