Ako sa robilo pivo v Banskej Bystrici?

Publikované : 18.06.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1374

Pivovarnícka tradícia na Slovensku je úzko prepojená s baníckou činnosťou, a tiež s privilégiami stredovekých kráľovských miest. Už tento utorok 20. júna 2017 o 17-tej hodine návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky s názvom Pivovarníctvo v Banskej Bystrici spoznajú históriu žltého moku, ktorým si hasili smäd ľudia už pred viac ako 6 000 rokmi a zároveň sa dozvedia o jeho spojitosti s mestom pod Urpínom – slobodným kráľovským mestom.

 

V stredoveku nebolo požívanie piva ničím výnimočným, pretože ho konzumovali príslušníci šľachty, cirkevní hodnostári, baníci, remeselníci, ale aj bežní obyvatelia miest a dedín. Recept na pivo poznal doslova každý, a preto si pripravovali tento mok ľudia aj sami doma.

Prvý pivovar na území Slovenska bol založený už v roku 1473 vo Vyhniach a dodnes ho poznáme pod značkou Steiger. O 60 rokov neskôr vznikol prvý mestský pivovar aj v meste pod Urpínom, a to vo dvore Komorského domu na Námestí SNP. V mesta už v tom čase existovalo okolo 80 drobných pivovarov. Prakticky pod každou bránou sa varilo pivo, komentuje stav pivovarníctva v tých časoch v Banskej Bystrici Vladimír Klemanič.

S priemyselnou výrobou piva začali Banskobystričania až v druhej polovici 19. storočia, čo súviselo s postupným rozpadom cechového systému na Slovensku. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar, ktorý stál na súčasnom Moysesovom námestí. Aj napriek zastaranej technológii pivovar ročne vyrobil 5 000 hl piva, ktoré sa vyvážalo až do Pešti či Viedne. Chýr o banskobystrickom pive a jeho kvalite sa rozšíril aj do sveta, vyhľadávané boli najmä značky Banskobystrický Porter a Ležiak.

Rozvoj pivovarníctva v meste pokračoval aj neskôr a na tradícii výroby piva Zlatoprameň bol neskôr vybudovaný nový moderný pivovar v Radvani – Kráľovej, ktorý je dodnes známy ako URPÍN. Základný kameň pivovaru, ktorý je zároveň aj jedným zo symbolov mesta, bol položený v roku 1968.

 

Na opätovné stretnutie s históriou v Matejovom dome pozýva nielen všetkých priaznivcov tohto žltého moku, riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

 

Pozývame vás na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu:

18. 7. 2017 s historikom Petrom Račkom na tému Kľúče od medeného mesta

15. 8. 2017 s etnologičkou Janou Nahálkovou na tému Tajovská keramika

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aký bol „dizajn“ starých Egypťanov?

Aký bol „dizajn“ starých Egypťanov?

Nábytok, sklo, fajansa, textil, koža… Tak ako dnes, aj v starovekom Egypte museli byť predmety každodennej potreby predovšetkým funkčné, ale ich estetická hodnota hrala nezanedbateľnú úlohu. celý článok

Koho pochovávali v Abúsíre?

Koho pochovávali v Abúsíre?

Staroegyptské pohrebisko pri Abúsíre je známe vďaka pyramídam vládcov z doby okolo 2400 rokov pred Kristom. Novej slávy sa ale dočkalo aj o dvetisíc rokov neskoršie. celý článok

Aký bol každodenný život šľachty?

Aký bol každodenný život šľachty?

Marcové Stretnutie s minulosťou pod Zelenou klenbou bude tento raz patriť renomovanej slovenskej historičke – Tünde Lengyelovej, ktorá je súčasne autorkou kníh Báthory – život a smrť, Bosorky, strigy a čarodejnice či Život na šľachtickom dvore a mnohých ďalších. celý článok

Odkiaľ pochádza satanizmus?

Odkiaľ pochádza satanizmus?

Satanizmus je pojem, ktorý v ľuďoch vzbudzuje strach a hrôzu, ale aj prirodzenú zvedavosť. Vo väčšine kultúr a náboženských tradícií sa stretneme s činiteľom, ktorý by mal charakteristiku Satana. Pre kresťanov je tradične symbol hriechu, zla či antikrista. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.