Ako prežívali Banskobystričania revolúciu v 1848

Publikované : 18.02.2018 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1072

Stredoslovenské múzeum aj v roku 2018 pokračuje v spoznávaní histórie a tradícií z regiónu v rámci cyklu prednášok Čo sa skrýva v depozite. Už najbližší utorok 20. februára 2018 o 17-tej hodine návštevníkom Stredoslovenského múzea priblíži historik Peter Račko Banskú Bystricu v búrlivých rokoch 1848 – 1849 v súvislosti so snahami o celospoločenské zmeny v Uhorsku – vtedajšom žalári národov.

 

1848 1849 v Banskej Bystrici

Vypuknutie revolúcie v Uhorsku v marci 1848 prebudilo veľké očakávanie a radosť aj medzi uvedomelými a národne cítiacimi slovenskými obyvateľmi Banskej Bystrice. Po zmene pomerov v spoločnosti túžil medzi inými aj národovec, ktorý stál na čele mesta – starosta Michal Rárus.

Vládnuce vrstvy sa všemožne snažili potlačiť národnobuditeľské myšlienky v spoločnosti, čo pre menšinové národy v Uhorsku znamenalo nárast útlaku a zhoršenie ich kultúrneho, spoločenského ale aj hospodárskeho postavenia. Tieto represálie mali dopad aj na Banskobystričanov, ktorí museli poskytnúť ubytovanie a stravu vojenským posádkam prechádzajúcich mestom. Problémy so zásobovaním v meste spôsobili nárast cien základných potravín a mesto sa tak postupne zadlžilo a v niekoľkých prípadoch sa vyskytli aj prípady rabovania ako dôsledok nedostatku tovaru, vymenúva problémy, ktoré v tých mesiacoch zamestnávali našich predkov, historik Peter Račko.

V časoch, kedy ľudia trpeli nedostatkom potravín a báli sa o svoje životy, nebol priestor a ani podmienky na kultúrny a spoločenský život. Zatvárali sa spolky, zábavné podniky a kasína. Pred príchodom maďarských povstalcov odišli z mesta stúpenci slovenského národného hnutia, medzi inými aj richtár Michal Rárus či evanjelický kňaz Karol Kuzmány. Maďarské jednotky následne opustili mesto v strachu z blížiacich sa ruských vojsk, ktorých do krajiny povolal samotný panovník František Jozef I. Obyvatelia mesta utláčaní cudzími vojskami a k tomu trápení rozmáhajúcou sa epidémiou cholery, si vydýchli až po ich odchode.

Historik Stredoslovenského múzea Peter Račko priblíži poslucháčom prostredníctvom prednášky atmosféru tých rokov v Banskej Bystrici a pripomenie tiež významné udalosti, ktoré sa v tom čase odohrali, okrem iného aj návštevu jednej z najvýraznejších osobností slovenského národného života – Ľudovíta Štúra.

Revolučné roky, ktoré sa zapísali aj do histórie mesta pod Urpínom, dodnes pripomínajú viaceré pamätné predmety, z ktorých mnohé sú súčasťou rozmanitého zbierkového fondu Stredoslovenského múzea (zo zbraní a munície napr. delové gule a šabľa župného hajdúcha ale aj pečiatka stotiny banskobystrickej národnej gardy či vtedajšie bankovky – tzv. košútovky).

 

Na prednášku historika Petra Račka, ktorá priblíži Bystričanom ďalšiu z kapitol bohatej histórie nášho mesta, pozýva do Matejovho domu riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.

 

Zároveň vás pozývame aj na ďalšie odkrývanie tajomstiev nášho depozitu:

20.3. 2018 o 17.00 hod. s historikom Romanom Hradeckým na tému Čierny obelisk

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Aké bolo tajomstvo remeselníkov v starom Egypte?

Aké bolo tajomstvo remeselníkov v starom Egypte?

Starovekí Egypťania právom vzbudzujú úctu a akúsi bázeň až do dnešných dní. Ľudí Egypt a jeho história dodnes fascinuje. Pri predstave starovekého Egypta sa nám v mysliach vybaví veľkolepá a slávna civilizácia, ktorá nám zanechala hlboké a neprebádané more múdrostí a podnetných myšlienok. celý článok

Cintoríny ukrývajú našu kultúru

Cintoríny ukrývajú našu kultúru

Prelom októbra a novembra sa už tradične spája so spomienkou na zosnulých a hojnými návštevami miest ich posledného odpočinku. Cintoríny však ukrývajú omnoho viac. celý článok

Kto prekročil tieň kráľa Attilu?

Kto prekročil tieň kráľa Attilu?

O kráľovi Hunskej ríše Attilovi a jeho nemilosrdnosti počul azda každý nadšenec dejín Rímskej ríše. Attila však nebol posledným, kto ohrozoval územie Rimanov a Grékov. celý článok

Smrť. A čo príde potom?

Smrť. A čo príde potom?

Smrť je jednou z najzáhadnejších vecí na svete. Desí a zároveň fascinuje ľudstvo už od nepamäti. Čo sa stane keď umrieme? Je to koniec alebo naša duša žije ďalej? Je naše vedomie len energia, ktorá zmení formu? celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.