Ako nazývať obyvateľov „Veľkej“ Moravy?

Publikované : 25.01.2016 | Komentárov: 4 | Zobrazení: 9175

Pramene 9. storočia sú síce relatívne bohaté, ale predsa len nedokážu dať jednoznačnú odpoveď na každú otázku. Aj preto sa dodnes objavujú hlasy, spochybňujúce „veľkomoravskú štátnosť“, pretože spoločnosť 9. storočia nepokladajú za dostatočne komplexnú a moc mojmírovskej dynastie za presvedčivo suverénnu. Nech je to akokoľvek, 9. storočie bude vždy predstavovať atraktívny predmet skúmania.

 

Moravská zem

V článku sa zameriam na pomenovanie obyvateľstva a krajiny. Je všeobecne známe, že označenie Veľká Morava nepochádza z 9. storočia, ale ako prvý ho použil byzantský cisár Konštantín Porfyrogennetos v diele O spravovaní ríše (v tvare Μεγαλη Μοραβια) a výraz „Veľká“ použil zrejme pre jej vzdialenosť od Konštantínopola. Konštantínovo dielo si napokon nikto v stredoveku u nás nemohol pozrieť, takže väčšina stredovekých i novovekých autorov hovorila jednoducho o regnum Moraviae (teda o moravskej krajine/kráľovstve, keďže pojem regnum znamenal v stredovekej politickej terminológii politický útvar, tiež však kráľovstvo) a až v 19. storočí sa tento útvar začal v literatúre postupne označovať ako Veľká Morava.

Nie všetci však dnes s takýmto pomenovaním súhlasia. Napríklad nemecky píšuci historici poukazujú na nezmyselnosť tohto pomenovania a označujú Veľkú Moravu jednoducho ako Moravu. V tomto im dávajú za pravdu aj cyrilikou písané prepisy pôvodných prameňov z 9. storočia, ktoré krajinu označujú ako Morava (странъɪ моравскъɪ, моравска область, моравскаа зємлѩ, apod.). Je tu teda dilema: označovať túto krajinu pôvodným, autentickým názvom, alebo novotvarom, ktorý sa v tejto dobe nepoužíval? Rovnaká dilema platí aj pre iné útvary, ako sú stredoveká „Nemecká ríša“ či „Byzancia“. Z toho môže vyplynúť záver, že odmietnutie označenia Veľká Morava je úplne legitímne a metodologicky jednoducho zdôvodniteľné. Navyše v historickej literatúre sa už dávno upúšťa i od výrazu stredoveká Nemecká ríša, a to preto, že sa uvedený politický útvar takto jednoducho nenazýval. Z rovnakých dôvodov sú niektorí autori opatrní pri výraze Byzancia.

Prečo je to vlastne dôležité? Čitateľ si nie vždy uvedomí, že priemerný obyvateľ Byzancie sa vlastne nepokladal za „Byzantínca“, ale za Rimana a ortodoxného kresťana, pokiaľ, samozrejme, nepatril k rôznym a početným etnickým spoločenstvám z rôznych častí ríše. Takéto postupy sú namieste najmä vtedy, ak sa s historickými útvarmi rôznym spôsobom manipulovalo z nacionalistických alebo iných dôvodov. Výraz „Nemecká ríša“, ktorý v krajnom prípade dnes niekto použije pre Franské kráľovstvo (ríšu), navodzuje dojem kontinuity medzi súčasným Nemeckom a historickými krajinami rozličných stredoeurópskych germánskych spoločenstiev.

 

Všetci Moravania

Prejdime teraz k označeniu obyvateľov mojmírovskej Moravy v 9. storočí. K dispozícii máme pramene cudzie, predovšetkým latinsky písané, pochádzajúce z rôznych častí Franskej ríše, a cyrilikou prepísané pramene, ktorých pôvod je moravský (Život Metoda, Život Konštantína, a pod.).

Franské pramene označujú obyvateľov „Moravy“ spravidla ako Moravanov alebo moravských Slovanov, čo v podstate znamenalo to isté. Označenie Moravania sa prvýkrát objavilo v roku 822, keď sa ich zástupcovia zúčastnili ríšskeho snemu vo Frankfurte a priniesli dary franskému panovníkovi. S týmto označením sa potom stretávame po celé 9. storočie a sprevádza nás aj v neskorších storočiach, keď sa Morava stala súčasťou zväzku českých krajín.

Autori moravských textov nás môžu zaujímať o niečo viac, pretože ide vlastne o pohľad zvnútra spoločenstva. Na označenie samých seba používali dva názvy, a to Moravania (Моравлѩнє) a Slovania (Словѣне). Táto nejednoznačnosť viedla k mnohým protikladným záverom. Napríklad český jazykovedec Jiří Polívka (1858 – 1933) začal raziť nové označenie Slovieni, ktoré sa v našich prácach objavuje do súčasnosti. Vyvoláva (nesprávny) dojem, že Slovieni bolo špecifické označenie „veľkomoravských“ obyvateľov. To však nie je vôbec presné, pretože tvar Словѣне bol v tomto období evidentne používaný naprieč rôznymi slovanskými etnikami.

Podobne zaujímavé bolo presadzovanie názoru, že Moravania nebolo pomenovanie pre všetko obyvateľstvo Moravy, ale len pre ich elity, resp. pre vojenskú družinu panovníka. Preto nezaškodí urobiť analýzu, v akom kontexte sa pomenovanie Moravania používalo.

Latinsky písané franské pramene označujú mojmírovských panovníkov titulom knieža Moravanov (napr. v tvare dux Maravorum), Moravania sú taktiež v ich prameňoch predmetom krstu. Podľa neskoršej pasovskej tradície, ktorej nemáme dôvod neveriť, v roku 831 boli „všetci“ Moravania pokrstení pasovským biskupom Reginharom. Vo franských prameňoch sú taktiež Moravania často vykresľovaní ako tí, ktorí „sa stavajú na odpor“, alebo „sa chcú odtrhnúť“, z čoho vyplýva, že im pramene pripisujú vôľu politicky a vojensky konať.

Jedným z významov Moravania, alebo „všetci Moravania“ boli aj ich snemy, ktoré sa zrejme konali v centrálnej časti krajiny (zrejme v Mikulčiciach) raz mesačne súčasne s konaním trhu. Pramene, ktoré o týchto snemoch vypovedajú, dávajú týmto zhromaždeniam označenia všetci Moravania (вьсѧ люди моᴘᴀвскъıѩ, съ вьсѣми моᴘᴀвлѧнъɪ, omnes Marahoni, omnes Moravi), akiste ho však nemožno brať doslovne. Obrat „všetci“ zvýrazňoval legitimitu a reprezentatívnosť takýchto zhromaždení. U iných Slovanov navyše vieme, že na zhromaždeniach muselo prísť k jednomyseľnému rozhodnutiu, dokonca pokiaľ sa vraj niekto nechcel podvoliť väčšine, bol bitý palicami a obratý o majetok.

Rôznorodosť výrazov „všetci Moravania“ tak dáva tušiť, že nemohlo ísť o užšie spoločenstvo moravskej elity. Išlo o politické spoločenstvo obyvateľov spadajúcich pod mojmírovské kniežatá, spolu s ktorými spoločne vykonávali moc. Napokon mojmírovská Morava evidentne nebola príliš centralizovanou monarchiou. Ak sa napríklad potrebovali zaviazať k platbe tribútu Východofranskej ríši – Moravania tento tribút zrejme s prestávkami platili od svojho pokrstenia v roku 831 – vyžadovalo to súhlas práve tohto snemu. Potvrdzuje to správa franského hodnostára Ariba, ktorý z obdobia Svätoplukovho panovania zaznamenal, ako sa „všetci Moravania“ rozhodli tento tribút v podobe dobytka odovzdať a určili zároveň aj mechanizmus platby. Aribova správa v tejto súvislosti kniežaťa Svätopluka vôbec nespomína.

 

Etnická kontinuita

To však značí, že Moravania neboli jednoduchou elitou „veľkomoravskej“ spoločnosti, ako si to predstavovali niektorí autori, ale politickým telesom, širokým spoločenstvom plnoprávnych obyvateľov, ktorí sa mohli zúčastňovať spravovania verejných záležitostí.

Základom tohto spoločenstva bolo etnikum Moravanov, ktoré si zrejme o sebe predstavovalo, že je spoločenstvom jedného pôvodu. Asi tak, ako si to o sebe predstavovalo každé stredoveké, a vlastne aj novoveké etnikum.

Po roku 906, keď došlo k vymretiu mojmírovskej dynastie a centrálna moc v krajine bola zdecimovaná, je etnická kontinuita medzi mojmírovskými Moravanmi a přemyslovskou Moravou veľkým otáznikom. Historici si nie sú celkom istí ani kontinuitou veľmožských rodov. Niektorí z nich dokonca predpokladajú, že boli nahradení českými veľmožmi, ktorí sa potom v tejto krajine stali Moravanmi.

 

A kde sú tí starí Slováci?

V tomto kontexte vyznievajú snahy o oživovanie veľkomoravských Slovákov veľmi zvláštne. Takýchto Slovákov nachádzame napríklad v diele Juraja Papánka (1738 – 1802), u niektorých bernolákovcov (Ján Hollý) a u štúrovcov, aby sa tejto témy napokon zmocnila ľudácka historiografia. Snaha označovať obyvateľov Veľkej Moravy za Slovákov bola samozrejme motivovaná úsilím dokázať, že „tu“ Slováci boli pred Maďarmi. Protistrana sa to usilovala popierať tým, že z hornouhorských Slovákov vytvorila potomkov neskorostredovekých Čechov.

Dnes by toto všetko malo byť minulosťou, ale čas od času sa táto téma vracia. Je však na mieste sa zamyslieť, či sa v 9. storočí nachádzalo na území Slovenska etnikum, ktoré môžeme jasne odlíšiť od Moravanov.

Odpoveď nie je jednoduchá, pretože žiadny názov pre toto obyvateľstvo sa nezachoval. (Niektorí autori sa názov usilovne snažili nájsť, no neúspešne.) Riešenie sa zrejme nachádza u Pribinu. V písomných prameňoch sa nespomína meno obyvateľstva, ktorému mal Pribina v Nitre vládnuť. Aj preto je medzi stredovekármi (samozrejme nie slovenskými) časté pokladať Pribinu za Moravana, ktorý sa dostal do sporu s hlavným moravským kniežaťom Mojmírom a ten ho mal napokon vypudiť.

S týmto riešením sa však nedá súhlasiť najmä preto, že Pribina by v takom prípade musel patriť medzi moravskú elitu, ktorú pokrstil pasovský biskup Reginhar v roku 831. Vieme však, že Pribina bol pokrstený až po svojom vyhnaní. Preto Pribinu za Moravana zrejme pokladať nemôžeme. Druhou indíciou je sťažnostný list bavorského episkopátu z roku 900, ktorý spomína „akýsi novopokrstený kmeň, ktorý si vojensky podmanil Svätopluk“. Vieme, že to bol Mojmír, kto mal z Nitry vyhnať Pribinu, preto nie je isté, prečo sa v tomto liste spomína práve Svätopluk. Mohlo by to však súvisieť s predpokladanou vládou Svätopluka (tzv. údel) v Nitre pred rokom 871.

Z toho vyplýva, že samostatné etnikum v Nitriansku s najväčšou pravdepodobnosťou existovalo, no jeho meno sa nám v písomných prameňoch nezachovalo a v podmienkach zjednoteného mojmírovského panstva zrejme postupne splývalo s Moravanmi. A tak paradoxne za existenciu Slovákov najviac vďačíme vzniku Uhorska, v ktorom sa obyvateľstvo na našom území zreteľne mocensky odlíšilo od ostatných Slovanov.

Skúmanie štruktúr včasnostredovekých mocenských útvarov je mimoriadne zaujímavé i bez toho, aby sme udalosti zbytočne mytologizovali a vymýšľali si veci, ktoré v písomných prameňoch jednoducho nie sú. A rovnako, hľadanie nepretržitých kontinuít medzi súčasnými národmi a etnikami včasného stredoveku treba konečne uložiť do múzea národného obrodenia.

 

doc. Miroslav Lysý, PhD., vyštudoval odbor archeológia – história na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre právnych dejín Právnickej fakulty. Zaoberá sa stredovekými dejinami, špecializoval sa na arpádovské obdobie Uhorska a na ohlas husitskej revolúcie.

 

 

Použitá literatúra

Banaszkiewicz, J.: Pons mercati, gradus lignei, stepen i inne. Uvagi o znaku władzy i prawa słowiańskich miejsc wiecowych. In: Annales Universitates Mariae Curie-Skłodowska, Lublin – Polonia, Sectio F, 1990, 45 (= Discernere vera ac falsa), 79 – 89.

Лысый, М.: «Omnes Marahoni insimul mandaverunt». Мораване как этнос и политическая единица. In: Петербургские славянские и балканские исследования (Studia slavica et balcanica Petropolitana) 6/2, 2015, 82 – 98.

Steinhübel, J.: Slovanský „gens“ a jeho stred. Kniežací hrad, pohanská svätyňa, snem a trh. Byzantinoslovaca 5, 2014, (= Zborník k životnému jubileu Tatiany Štefanovičovej), 142 – 159.

Třeštík, D.: „Trh Moravanů“ – ústřední trh staré Moravy. Československý časopis historický, 21, 1973, 869 – 894.

Zernack, K.: Die burgstädtischen Volksversammlungen beim den Ost- und Westslawen. Studien zur verfassungsgeschichtlichen Bedeutung des Veče. Wiesbaden 1967.

Obrazová príloha: Osprey, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Kde pochovali arcibiskupa Metoda?

Nájsť miesto pochovania Metoda, veľkomoravského arcibiskupa, sa pokúšali už mnohí, laici aj profesionálni archeológovia. Mohli by sme povedať, že Metod sa stal akousi archeologickou celebritou. celý článok

Nekritizujte vedu, ak nerozumiete jej hodnoteniu

Nekritizujte vedu, ak nerozumiete jej hodnoteniu

Slovenská veda údajne nedosahuje svetových meradiel – nové kolo diskusie na túto tému bolo otvorené denníkom SME v auguste tohto roku. Ak sa však na prácu niektorých slovenských „vedeckých žurnalistov“ pozrieme kriticky, zistíme ... celý článok

Diskusia (4)

pridať

  • #263 | browser | 27.01.2016 15:44

    Tu sa ale natiska viac otazok. Oznacenie Morava nie je jedinecne. rieka Morava je aj na uzemi dnesneho Srbska a Moraca je rieka v Ciernej Hore.
    Tu by som bol opatrny.

    Reagovať
  • #264 | Denis1 | 01.02.2016 21:09

    Ako nazývať obyvatelov "Velkej" Moravy v prvej rade závisí od toho, kde ju lokalizujete.

    Al-Masúdi v Knihe poučení a opráv píše o riekach vtekajúcich do Čierneho mora. Píše: Z iných velkých riek treba spomenúť Dunaj, ktorý sa v reči Slovanov nazýva Morava. Je to velká rieka, široká okolo troch míl. Z Konštantínopolu trvá cesta k jej brehom niekolko dní. Na jej brehu sú sídla slovanských Nemcov a slovanských Moravanov.
    Toto svedectvo si naši historici nevedia vysvetiť a predpokladajú, že sa jedná o riečku Moravu, prítok Dunaja pri Devíne. Toto uvažovanie sa nedá nazvať inak, ako Slovenská historická škola. Ako vždy si naši historici vyberajú len to, čo sa im aktuálne hodí do ich vedeckých teórií. Napriek tomu že autor Al-Masúdi píše, že je široká okolo troch míl a je vzdialená len niekolko dní od Konštantínopolu, tak by sa malo jednať o riečku Morava na území dnešnej Českej Republiky, ktorá je široká sotva tretinu míle a od Konštantínopolu je vzdialená /pešo/ niekolko týždňov, či mesiacov.
    Tu, v tejto správe arabský historik a zemepisec napísal jasne, pri Dunaji = Morave žijú Dunajskí=Moravskí Slovania.
    Teda ak v kronikách píšu o Moravanoch, tak vlastne píšu o Dunajcoch, či Podunajcoch, netušiac, či neberúc v úvahu, že Dunaj = Morava, najmä ak sa sami ich zástupcovia predstavovali ako Moravskí /Dunajskí/ Slovania, chtiac sa odlíšiť od iných Slovanov, nežijúcich pri Dunaji.
    Je tu ešte jeden zápis podporujúci toto moje tvrdenie a to v Moravsko-Panónskej legende, kde sa píše: Keď prišiel do krajín Dunajských Uhorský kráľ, chcel ho vidieť /Metod/. Potom nasleduje opis ako sa stretli. Môže sa Vám to zdať bezvýznamné, ale nepíše sa tam do krajín Moravy, ani k Moravanom
    Ak hovoríme o Slovanoch tohto obdobia, treba si uvedomiť že sa bavíme o Slovanskej jazykovej skupine, pretože už vtedy boli Slovania jednoznačne rozdelení na rôzne národy. V kronikách sú uvádzaní Srbi, Chorvati, Dalemanci, Lutici, Polania a iní. Nie je dôvod sa domnievať, že naši predkovia sa nenazývali Sloveni, Nie Slovieni podla Českej, či Ruskej výslovnosti, ale v našej Slovenskej, či Slovenov z hôr, teda tzv. "Slovincov". Slovinci volajú v svojej reči svoju zem Slovenska zem, muž sa volá Slovenac, žena Slovenka a ich reč je Slovensky jezyk. Nieto divu že diplomacia USA má s tým problém, rozlišovať tie Slovenské zeme.

    V Moravsko- Panónskej legende, ktorej autorom je slovan, možno Sloven, žiak Metoda, teda "domáci" autor, / na rozdiel od iných prameňov ktoré písali Frankovia, Bavori, Arabi či Latíni /, máme naše pomenovanie jasne napísané. V časti Život Metoda, kde knieža Rastislav spolu so Svätoplukom posielajú posolstvo k Cisárovi Michalovi sa píše: my Sloveni sme lud prostí. Niekedy je táto veta prekladaná ako my Sloveni sme ako prosté deti, ale to nič nemení na tom, že autor jednoznačne pochádzajúci z domáceho prostredia, vkladá do úst najvyšších predstavitelov slová MY SLOVENI. Kto iný ako Metodov žiak by mal vedieť ako sa voláme, snaď nie nejaký Franský, či Bavorský letopisec.

    Všetci vieme, že v 8.-9.-10. storočí neexistovali Češi a Česko, ale boli Boemani a Boemia, ale nikto z nás nepochybuje že to boli priami predkovia Čechov. Podobne to bolo s Maďarmi, ktorých by sme v čase ich príchodu do Karpatskej kotliny pri veľmi dobrej vôli mohli nazvať Turkoi, ale my nepochybujeme, že títo rôznorodí kočovníci boli predkovia Maďarov. V literatúre toto naši historici štandartne uvádzajú, predkov Čechov volajú Čechmi a predkov Maďarov volajú Maďarmi. Tak prečo by sme my mali mať pochybnosti o tom, aké etnikum tu na Slovensku žilo. Reči o Pribinovi to neriešia. Za manželku mal Bavorku, získal majetky v Bavorsku /Rakúsku/, ak by nebol kresťan, tak ich manželstvo by bolo nezákonné. Kresťan teda bol, ale zrejme krstený nie Bavormi, tak ho títo prekrstili. O sporoch Bavorov s Rímskym biskupom - Pápežom o vplyv na slovanských územiach a obnova arcibiskupstva v Srieme o tom jasne vypovedajú, najmä však to, že v Iliriku a Slovanov evanjelizoval sám sv. Peter / a zárovaň pozrite na sv. Andronika, prvého biskupa v Panónii./

    Pri Nitriansku naši Historici znovu varia z ničoho, napriek všetkému napísanému nie je nikde ani jeden odkaz, že Pribina bol kniežaťom , žiadne slovko nie je napísané, kde bol Mojmír kniežaťom. Celá naša história o Velkej Morave je skôr historka, totálna fikcia, ignorujúca aj tie chudobné pramene čo máme. A archeológia to nezachráni. Ba naopak, Mikulčice za Rastislava bola velmi jednoduchá pevnosť, nie starobylé a nedobytné mesto, na to sú dôkazy od samotných archeológov.
    My nevieme ani kde mal Metod sídlo, kde bolo sídlo arcibiskupstva Sriemmského, len sa domnievame a každí by ho chcel mať u seba. V bažinách Mikulčíc, v Nitre a podobne. Napriek detailnému popisu Metodovho skonania ani nevieme kde bol tak významný muž a cirkevný hodnostár pochovaný, darmo sa hrdíme Cyrilo -Metodejskou tradíciou, patrónmi a svätcami.

    Ak uveríme tomu čo je napísané v prameňoch, tak Velká, či Vzdialená Morava ležala na juh od dnešného Maďarska a potom sa tam rozprávalo po Srbsky, ak budeme čítať Chorvátsku verziu, tak samozrejmä po Chorvátsky. Ak uveríme Českým historikom, tak istotne po Česky, možno v nejakom Moravskom dialekte. Ak uveríme Slovákom, tak sa rozprávalo po Moravsky a možno aj nejako po Slovansky.

    Dovolím si preto spochybniť záver, ktorý nám v článku predložil autor doc. Miroslav Lysý, PhD., že vzniku Uhorska vďačíme za existenciu Slovákov, teda že vďaka nemu sme nesplynuli s Moravanmi. Moravania ako národ totiž neexistovali a nebola to ani vládnuca vrstva a žiadne splynutie s nimi teda nehrozilo. Ak by neprišli Maďari, tak Podunajských Slovenov by Česi ani Poliaci nedokázali ovládnuť. Na to nemali síl. Túto myšlienku ďalej rozvíjať netreba, bola by to len ilúzia.

    Áno, súhlasím s tým čo napísal autor v závere: aby sme udalosti zbytočne mytologizovali a vymýšľali si veci, ktoré v písomných prameňoch jednoducho nie sú. A rovnako, hľadanie nepretržitých kontinuít medzi súčasnými národmi a etnikami včasného stredoveku treba konečne uložiť do múzea národného obrodenia.
    Teda držte sa v budúcnosti prosím dôsledne písomných prameňov a jednoducho sa zasadte o to, aby kontinuita Slovenského národa a našich predkov Podunajských Slovenov bola všeobecne akceptovaná. Češi ani Maďari s tým problém nemajú, tak prečo Vy, naši Slovenskí hostorici áno.

    Reagovať
  • #282 | Vlado | 09.06.2016 22:32

    Takže „... výraz „Veľká“ použil zrejme pre jej vzdialenosť od Konštantínopola“?
    Ale veď gréčtina má pre „vzdialený“ celkom jednoznačný výraz μακρινός (makrinós).
    Prečo by Konštatntín 3 či 4 krát použil namiesto významovo jasného μακρινη (vzdialená) výraz μεγάλη (veľká)?

    A potom nasleduje povinná jazda profesionálneho slovenského historika:

    „Jedným z významov Moravania, alebo „všetci Moravania“ boli aj ich snemy, ktoré sa zrejme konali v centrálnej časti krajiny (zrejme v Mikulčiciach) raz mesačne súčasne s konaním trhu.“

    Ako inak, treba pridať aspoň v zátvorke to (zrejme v Mikulčiciach).
    Lumír Poláček ktorý vedie vakopávky v Mukulčiciach sa pritom vyjadril, že centrom Veľkej Moravy v Mikulčiciach nebolo.
    Dobre sa tomu už vyjadril Denis.
    Vedec by sa mal držať faktov.

    „zrejme v Mikulčiciach“ a „zrejme“ sa raz mesačne konal snem?
    Na základe čoho tak autor usudzuje?

    Reagovať
  • #283 | Patriot | 15.07.2016 21:32

    Pekný článok, ale s Denisom1 do značnej miery súhlasím.
    Má to jeden problém: spojovanie odborných názorov a ich zhadzovanie v dôsledku toho, že ich využil nejaký režim (v tomto prípade ľudácky) je a mala by byť v odbornej verejnosti nehoráznosť. To je ako keby sme neuznávali filozofov a osobnosti Nietzscheho, Machiaveliho zato, že ich velebil Hitler s nacistami. Hoci oni s nimi nič nemali.
    Odborná rovina:
    1. vynechalo sa niekoľko zásadných faktov - medzi 9.-10. storočím a národným obrodením
    2. Keby sme sa držali archeologických vykopávok tak v Nitre nebolo oproti Mikulčiciam skoro nič a ani v Olomouci ak viete čo tým myslím. Tým nespochybňujem význam Mikulčíc.
    3. Zabúda sa na to, že rozdiel medzi Čechmi a Moravanmi je historicky doložený. Stačí si pozrieť historiu.cz na CT 24 ako niektorí nerobia rozdiel medzi Čechmi Moravanmi a Slezanmi. Chvalabohu sa tam nájde vždy odborník, ktorý to pripomenie. Odborník by mal vždy vychádzať z faktov a čo je najdôležitejšie minimálne by ich nemal prekrucovať.
    4. "Mikulčice" (aj keď je to novodobý názov!) neboli nikdy obnovené!!!!
    5. Morava tak či tak sa rozprestierala na oboch stranách rieky a ústie bolo pri Dunaji - logicky naše hlavné mesto Bratislava ak by som rozdelil Moravskú ríšu na Moravu a Nitriansko teda ležalo a leží na historickej Morave
    6. A ak by to bola pravda v tomto článku, tak potom Maďari podľa tejto logiky tohto článku vyhubili všetkých Moravanov na území dnešného Slovenska naprieč od Bratislavy cez Skalicu, Holíč až po Trenčín!!! respektíve Moravania ušli z tohto územia na pravý breh rieky Moravy, ale Nitriansky Slováci v Nitre ostali!!!
    Je toho viacej lebo kde nie sú historické pramene nemala by podľa mojej mienky chýbať historická logika a objektívne historické myslenie...

    Reagovať

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.