Ako bojovala Kuba za svoju nezávislosť

Publikované : 08.12.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 1864

Kuba, najväčší ostrov v Karibiku, má bohatú a pohnutú históriu a výnimočné postavenie na geopolitickej mape sveta. Karibská kríza v roku 1962, ktorá vypukla po snahe rozmiestniť sovietske rakety na Kube, priviedla svet v ére studenej vojny najbližšie k horúcemu apokalyptickému konfliktu. Kuba a Kubánci si však horúcich konfliktov vo svojich dejinách užili viac ako dosť. Kniha popredného českého iberoamerikanistu Josefa Opatrného Viva Cuba Libre približuje jedno takéto pohnuté obdobie kubánskych (a v širšom zmysle amerických i španielskych) dejín, ktoré zahŕňa tri vojny za kubánsku nezávislosť v rokoch 1868 – 1898.

 

Kubu pre Európu objavil v roku 1492 Krištof Kolumbus. Od roku 1511 do roku 1898 bola Kuba španielskou kolóniou a strediskom koloniálneho panstva Španielska v Amerike. Siempre fiel isla (vždy verný ostrov) zabezpečoval vďaka tabaku a trstinovému cukru bohatstvo aj miestnym kreolským elitám, ktoré s rastúcim sebavedomím začali po čase na miestnej koloniálnej správe i v samotnej metropole prirodzene požadovať reformu politického a ekonomického systému na ostrove. A od toho bol už len krôčik k hlasom volajúcim po nezávislosti. Španielsko, ktoré po svojej námornej expanzii na konci 15. storočia v podstate ovládlo západnú hemisféru, predstavovalo na začiatku 19. storočia už len tieň bývalej koloniálnej superveľmoci. Keď začiatkom roka 1826 opustili Španieli svoju poslednú pevnosť na americkom kontinente (peruánske Callao), zostali im na západnej hemisfére len dva ostrovy, Kuba a Portoriko.

Český historik Josef Opatrný je skúsený autor literatúry faktu. Na svojom konte má množstvo popularizačných prác o dejinách Latinskej Ameriky, Spojených štátov, ale napríklad aj indiánskych vojen na severoamerickom kontinente v 19. storočí. Od roku 1990 je vedúcim Strediska ibero-amerických štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy a od roku 1995 profesorom všeobecných dejín. V roku 2003 dostal od španielskeho kráľa Juana Carlosa za rozvoj českej hispanistiky prestížny Rád Izabely Katolíckej a v roku 2008 španielsky rád za občianske zásluhy, je tiež držiteľom viacerých ocenení za literatúru faktu. Vo vydavateľstve Epocha mu pred touto knihou vyšli práce o Veľkej siouxskej vojne (2005), Malej skvelej (španielsko-americkej) vojne (2013) či rozsahom menšia kniha o povestnej bitke o Alamo (2015). Prvé dve spomínané knihy vyšli v úspešnej edícii Polozapomenuté války a na tú druhú z nich nadväzuje, a zároveň ju rozširuje práve Viva Cuba Libre.

 

Kubánci, Španieli a Američania

Ako však píše autor hneď v úvode, v tomto prípade nepôjde o klasickú vojenskú históriu. Kubánske vojny za nezávislosť neboli štandardnými vojenskými udalosťami s obvyklými atribútmi, ako uniformy, členenie jednotiek, výzbroj, priebeh bitiek, či dokonca ich výsledok. Bola to guerrilla, „malá vojna“, a svoj pôvod mala práve na Pyrenejskom polostrove, kde Španieli na začiatku 19. storočia týmto spôsobom veľmi úspešne bojovali proti Napoleonovi. V druhej polovici toho istého storočia jej sami museli čeliť na Kube. Než ale v roku 1868 vypukla prvá z troch vojen o nezávislosť, prebehlo v polovici storočia niekoľko neúspešných pokusov o pričlenenie Kuby k Spojeným štátom americkým. Jediným kladom týchto márnych anexionistických snáh, ktoré majú, pochopiteľne, zlú povesť v kubánskej historiografii, je stále aktuálna kubánska vlajka s modrobielymi pruhmi, červeným klinom a bielou hviezdou, ktorú v americkom exile navrhol básnik Teurbe Tolón a ušila ju básnikova manželka.

Opatrného kniha je v rámci možností tiež sondou do sociálneho, ekonomického a politického života Kuby 19. storočia, hlavný dôraz sa však, samozrejme, kladie na tie vojenské dejiny. Čitateľovi pred očami ožíva naozaj veľké množstvo zaujímavých postáv z kubánskej, španielskej i americkej strany a prostredníctvom nich tak ožíva aj celá záverečná koloniálna epocha Kuby. Nemá zmysel ich tu vymenovávať, len poznamenám, že možno budete prekvapení úrovňou spoločenského, kultúrneho a v neposlednom rade i politického života Kuby tohto obdobia, ale aj pohnutí často dramatickým a nezriedka i hrdinským osudom jeho protagonistov. Obdobia, ktoré výrazne poznamenali a ovplyvnili práve vojny za nezávislosť.

Prvá vojna sa odohrala v rokoch 1868 – 1878, preto sa nazýva aj desaťročná (Guerra de los Diez Años) alebo veľká vojna (Guerra Grande), a spojená je predovšetkým s menom Carlosa Manuela de Céspedesa, advokáta, plantážnika a majiteľa cukrovaru. 10. októbra 1868 vystúpil s prehlásením nazývaným výzva z mesta Yara (Grito de Yara), ktorým deklaroval kubánsku nezávislosť. Odštartoval tým vojenský konflikt, ktorý po desiatich rokoch bezvýsledných bojov skončil patovou situáciou a štyri roky predtým aj Céspedesovou smrťou. Mier v Zanjóne z 10. februára 1878 obnovil situáciu ante bellum, ale neprijali ho všetci stúpenci nezávislosti a krátko nato dokonca na niekoľko mesiacov obnovili vojenské akcie, ktoré už súčasníci nazvali maličká vojna (Guerra Chiquita). Španieli však nedokázali opäť upevniť svoje pozície na Kube, naopak, strácali vplyv na ostrove aj v dôsledku čoraz výraznejšieho zasahovania Spojených štátov, ktoré tu sledovali svoje hospodárske záujmy. Vo februári 1895 vypukla druhá (resp. tretia) vojna za nezávislosť, nazývaná aj potrebnou vojnou (Guerra Necesaria), do ktorej sa nakoniec priamo vojensky zapojili aj Američania a v krátkom čase ju v priebehu roka 1898 vďaka jednoznačnej námornej prevahe a rozdrveniu španielskej flotily i rozhodli. Kubánski historici to nazývajú ukradnutým víťazstvom.

Väčšina týchto udalostí i osobností s nimi spojených je českému i slovenskému čitateľovi a záujemcovi o dejiny len málo, ak vôbec známa, ďaleko viac u nás rezonujú dejiny Kuby z nasledujúceho storočia. Jedno bez druhého však nie je možné pochopiť a je preto dobre, že aj na našom trhu už je dostupná kniha, ktorá túto medzeru vyplňuje. Význam Kuby totiž ďaleko presahuje jej hranice a poznať bližšie jej vzdialenejšiu minulosť rozhodne nie je na škodu a môže byť aj veľmi poučné.

 

Roman Mocpajchel

 

Josef Opatrný: Viva Cuba Libre. Tři války za kubánskou nezávislost 1868 – 1898. Praha : Epocha 2016. 328 strán, pevná väzba s prebalom. ISBN 9788075570215.

 

Ak si kúpite knihu cez odkazy zdieľané v tomto článku, dostaneme malú províziu na našu činnosť.

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Prečo padla Hradba západu?

Prečo padla Hradba západu?

Stopäťdesiat rokov trvajúci tieň osmanského polmesiaca nad naším územím dosiahol svoj vrchol v roku 1663. Vtedy totiž padla do rúk Turkov supermoderná pevnosť a mesto Nové Zámky (Újvár). celý článok

Aký bol Alexander Dubček?

Aký bol Alexander Dubček?

Alexander Dubček. Meno už asi navždy symbolizujúce udalosti roka 1968 a personifikujúce pojem socializmus s ľudskou tvárou. Jeden z najznámejších Slovákov vo svete, ktorý sa už za svojho života stal legendou a táto legenda ho sprevádza a pravdepodobne i bude sprevádzať aj v ďalších desaťročiach po j celý článok

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Čo čítať o dejinách Československa 1918 – 1938?

Československo by tento rok oslávilo 100 rokov svojej existencie. HistoryWeb.sk sa preto opýtal piatich popredných českých a slovenských odborníkov na to, aké knihy by našim čitateľom odporučili k dejinám 1. ČSR, 1918 – 1938. Pozrite si ich výber. celý článok

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Kam doplávali starovekí moreplavci?

Túžba objavovať a poznávať ďaleké miesta sprevádzala ľudstvo od nepamäti. Muži a ženy sa často vrhali na dobrodružné a nebezpečné výpravy do ďalekých a neznámych krajín. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.