2012: Koniec sveta a mayský kalendár

Publikované : 19.12.2012 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 7224

Po roku 2000, keď sa ľudia obávali prechodu z jedného milénia do druhého (aj keď prelom tisícročí reálne prišiel až na konci roka 2000), prichádza ďalší obávaný medzník – rok 2012. Nie je celkom jasné, kto udal prvotný impulz predstáv o konci sveta v roku 2012, ale je isté, že táto myšlienka je založená na mayskom kalendári. Samozrejme, aj v tomto prípade ide o ďalšie nepochopenie princípov kalendárneho systému, ktorí používali Mayovia. Navyše, táto mezoamerická kultúra nám explicitne nezanechala skoro nič, čo by sa týkalo konca sveta v spojení s týmto, pre nás špeciálnym rokom.

 

Ríša Mayov sa rozprestierala na území dnešných štátov Mexiko, Guatemala, Belize, Honduras a Salvador. V priebehu ich histórie od predklasického cez klasické až po poklasické obdobie sa centrá civilizácie geograficky menili. Vrchol dosiahli v klasickom období, teda v rokoch 250 – 900 po Kr., keď ich spoločnosť, úroveň, vedomosti, písmo a staviteľstvo boli na veľmi vysokej úrovni.

Po kolapse v 9. – 10. storočí nastalo poklasické obdobie a tu sa približne od roku 1200 stretávame so slávnou stredomexickou kultúrou etnika Nahuov, známych pod označením Aztékovia. Musíme nutne poukázať na to, že v spojení s mayským kalendárom sa dnes často zobrazuje monument známy ako Slnečný kameň (La Piedra del Sol). Napriek tomu, že istým spôsobom ide o kalendárny záznam, ani v najmenšom nie je dielom Mayov, ale práve spomínaných Aztékov. Ich kalendárny systém bol síce podobný mayskému, ale nebol tak vyvinutý a sofistikovaný. A navyše, práve tú časť mayského kalendára, tzv. Dlhý počet, ktorý odkazuje na rok 2012, Aztékovia vôbec nepoznali.

 

Geniálni Mayovia

Na rozdiel od Aztékov Mayovia dokázali vyvinúť písmo natoľko, že žiadna z mezoamerických kultúr, resp. ani jedna kultúra na americkom kontinente im v tomto aspekte nemohla konkurovať. Napriek tomu neexistuje záznam kompletného mayského kalendára od jeho počiatku po možný koniec. Podobne ako mayský kalendár je konštruovaný aztécky Slnečný kameň, kde sa nachádzajú záznamy a dĺžky predchádzajúcich štyroch svetov spolu s aktuálnym piatym svetom. Mayovia však nič podobné nemali, napriek tomu boli posadnutí časom oveľa viac než ich severní susedia.

Mayovia boli však iba tí, ktorí matematiku, písmo a kalendár zdokonalili. Korene týchto troch „objavov“ sa však dajú vystopovať k ich príbuzným etnikám a kultúram, ako boli napríklad Zapotékovia či Olmékovia v predklasickom období.

Mayovia vyvinuli koncept nuly, pričom ho chápali inak ako my. Pre nás je nula predstavením prázdnoty a ničoho. U Mayov to bol symbol kompletnosti a naplnenosti. Práve tento symbol, prezentovaný často štvorlístkom alebo uzavretou mušľou, bol dôležitým prvkom v ich matematickom pozičnom systéme, ktorý bol najčastejšie zobrazovaný vertikálne. Nula teda, podobne ako u nás, predstavovala posun číselných hodnôt o úroveň vyššie. Keďže Mayovia používali dvadsiatkovú sústavu, hodnota každej úrovne bola od 0 do 19 (resp. od 1 do 20). Hodnota čísiel (a úrovní) rástla zdola nahor. Mayský matematický systém je teda postavený na pozícii čísiel, ktorá určuje ich hodnotu nasledovne: 200 – 201 – 202 – 203 – 204 – atď., teda 1 – 20 – 400 – 8000 – atď. Základný mayský kalendár klasického obdobia bol zapísaný takmer identickým spôsobom.

 

Rôzne kalendáre

Mayský kalendár je však zoskupením hneď niekoľkých samostatných kalendárnych cyklov. V zásade ide o tzv. Dlhý počet, ďalej o 260-dňový Tzolk´in a o 365-dňový Haab. Tie bývajú často v spojení s tzv. doplnkovými sériami, ktoré slúžia na zaznamenanie doplňujúcich údajov danej chronológie. Ide napríklad o 9-dňový cyklus známy ako Páni noci, lunárne série zaoberajúce sa fázami Mesiaca, 819-dňové cykly či 7-dňové cykly. Posledné dva menované sú však veľmi zriedkavé.

Vyššie spomínané kalendáre Haab a Tzolk´in vytvárajú systém nazývaný kalendárny kruh, pretože si ich fungovanie môžeme jednoducho predstaviť ako tri ozubené kolesá, ktoré do seba zapadajú.

Kalendár Tzolk´in predstavoval kombináciu trinástich čísiel (1 – 13) s 20 posvätnými dňami. Nie je jednoduché presne zistiť, z čoho tento 260-dňový cyklus vychádza. Jedna z hypotéz tvrdí, že ide o priemerný cyklus tehotenstva u človeka, pričom astronomická hypotéza hovorí o priemernej dĺžke viditeľnosti planéty Venuše, či už ako rannej alebo večernej hviezdy. Tento kalendár bol neodmysliteľnou súčasťou mayských kníh – kódexov z poklasického obdobia, kde bol súčasťou tabuliek, predpovedí či almanachov.

Kalendár Haab je jednoduchší na interpretáciu, pretože predstavuje dĺžku tropického roka, teda 365 dní. Je tvorený 18 mesiacmi, každý má 20 dní, pričom na konci roka sa pridával dodatkový 5-dňový mesiac Wayeb. Ten sa síce chápal ako nešťastný, ale práve po ňom prichádzal mesiac Pop, čo je mesiac nového roka, sprevádzaný u Mayov oslavami. Tieto dva kalendáre teda predstavovali dvojdátum v tvare numerický koeficient: Tzolkin + numerický koeficient: Haab (4 Ajaw 8 Kumk´u).

Zrejme najdôležitejším prvkom kalendára je spomínaný Dlhý počet. Mezoamerické kultúry boli známe predstavami o cyklickosti sveta, teda aj času. Mayovia neboli výnimkou. Dlhý počet však môžeme v zásade chápať ako lineárny. Predstavuje matematické vyjadrenie všetkých dní, ktoré uplynuli od stvorenia sveta. Zápis je vytváraný pozičným systémom, pričom na rozdiel od klasického matematického zápisu čísiel pri Dlhom počte nepredstavuje druhá úroveň (tzv. winal) hodnotu 201, ale cyklus sa počíta iba do čísla 18. Mayovia túto zmenu vykonali zrejme v snahe vyrovnať sa čo možno najviac dĺžke tropického roka. Druhá úroveň, teda winal, totiž predstavovala jeden 20-dňový mesiac. O úroveň nižšie bola najmenšia jednotka k´in (názov pre Slnko a deň zároveň). Ak by sa mal naplniť pôvodný matematický cyklus, bolo by to celkovo 20 winalov po 20 dní, čiže 400 dní. Korekciou tejto úrovne na číslo 18 dostali Mayovia cyklus 18 winalov po 20 dní, čiže 360 dní. To je iba o 5 dní menej než trvá tropický rok, a teda vyššiu sériu, teda tun, môžeme považovať za jeden  „rok“. O úroveň vyššie než tun je tzv. k´atun, cyklus dvadsiatich približných rokov. A o úroveň vyššie je zas tzv. bak´tun, cyklus 400 približných rokov.

Dlhý počet teda pozostáva z cyklov bak´tun – k´atun – tun – winal – k´in. Ako som už vyššie naznačil, ide o kalendár so začiatkom v dátume 13.0.0.0.0 4 Ajaw 8 Kumk´u (teda 13 bak´tunov, 0 k´atunov, 0 tunov, 0 winalov a 0 k´inov a kalendárny kruh je 4 Ajaw 8 Kumk´u). Tento deň v našom kalendári zodpovedá 11. augustu 3114 pred Kr. V akomkoľvek zápise na stéle či na inom predmete, ktorý nám Mayovia zanechali, sa nachádza dátum v rovnakom tvare (napr. 9.4.8.3.10), ktorý nás informuje o tom, koľko dní ubehlo od stvorenia sveta.

Dôležité bolo nájsť spôspb, ako mayské dátumy pretransformovať na kalendárny údaj, ktorý poznáme z našej kultúry. Vychádza z informácií koloniálnych textov, napríklad Chilam Balam z knihy Diega de Landu (Správa o veciach na Yucatáne) a iných. Veľmi dôležitý bol objav na stéle v meste Santa Elena Poco Uinic v dnešnom mexickom štáte Chiapas. Stéla, na ktorej je dátum 9.17.19.13.16, obsahuje aj glyf pre zatmenie Slnka. To nastalo dňa 16. júla 790 po Kr., čo spresnilo snahy o koreláciu mayského kalendára s naším.

 

Stvorenie sveta a neexistujúci koniec?

Nie nevyhnutne všetko, čo má svoj počiatok, má aj svoj koniec. Tak ako náš kalendár nemá určený koniec, nemal ho zrejme ani mayský kalendár. Na myšlienku o konci nás privádza práve dátum stvorenia sveta, ktoré bolo, ako som už spomínal, dňa 13.0.0.0.0 4 Ajaw 8 Kumk´u. Dňa 21. decembra 2012 má ubehnúť presne 13 bak´tunov od stvorenia sveta, čo v mayskom zápise vyzerá nasledovne – 13.0.0.0.0 4 Ajaw 3 K´ank´in. Existujú minimálne dve verzie mayského stvorenia sveta. Prvou je poklasický, resp. koloniálny mýtus z knihy Popol Vuh (mytologický príbeh o stvorení sveta mayského kmeňa K´icheov, jediný svojho druhu), ktorý spomína božské dvojičky na ich ceste do podsvetia, kde zvíťazia nad bohmi smrti.

Druhý príbeh datujeme do klasického obdobia; ten spomína dátum 4 Ajaw 8 Kumk´u. Napríklad na stéle C z Quiriguá sa hovorí o stvorení sveta v ohnisku medzi tromi kameňmi v súhvezdí Orion práve v tento deň v roku 3114 pred Kr. Mnohí králi, napríklad kráľ K´inich Kan Balam II. z mesta Palenque, zakomponovali text so stvorením sveta do ich dynastickej genealógie. Prečo by sme si však mali byť istí, že Mayovia prisúdili v ére tohto sveta bak´tunu iba 13 cyklov?

Od Aztékov vieme, že jednotlivé predchádzajúce svety vôbec netrvali rovnaký čas. Niektoré boli kratšie, niektoré dlhšie. Z mayskej oblasti sa dochovalo niekoľko pomerne dôležitých textov, ktoré uvádzajú možné dôkazy podporujúce hypotézu, že bak´tunových cyklov bolo viac ako 13. Monument z mesta Naranjo, konkrétne oltár 1, hovorí o založení mesta a dynastického napojenia na mýtického zakladateľa. Kráľom bol Aj Wosal. Celý text sa začína kalendárnym kruhom 12 Ok 18 K´ank´in, ktorý po prepočte môžeme zapísať ako 10.6.12.1.9.10. Čo však predstavuje nie päť-, ale už šesťmiestny Dlhý počet. To znamená, že Mayovia poznali minimálne o jeden cyklus viac, než bol klasický zápis Dlhého počtu. Tento cyklus sa nazýva piktun a jeho rozsah je 203. Celý dátum oltára 1 z Naranja môžeme prepísať ako 10. január 21 403 pred Kr.

Najdôležitejší text pochádza z mesta Palenque a nachádza sa v Chráme nápisov. Text pozostáva z dlhej histórie mesta a jeho panovníkov až po najslávnejšieho kráľa – K´inich Janaab´ Pakala. Obsahuje záznamy niekoľkých ukončení cyklov, ako napríklad ukončenie 10. bak´tunu (10.0.0.0.0). Ale zobrazuje aj ukončenie celej periódy bak´tunov, teda jedného piktunu, ktorý však neukotvuje v roku 2012, ale posúva ho až o ďalších sedem bak´tunov ďalej, do roku 4772. V tom prípade máme dôkaz o tom, že Mayovia chápali bak´tun ako zápis dvadsiatich, a nie trinástich cyklov (20 x 400 rokov, nie 13 x 400 rokov). Z toho istého textu máme aj dôkazy o cykloch väčších než bak´tun a piktun. Poznáme tzv. kalabtun (57 600 000 dní; 204) a dokonca aj tzv. k´inichiltun (205). Aké dôkazy by sme teda mali o konci kalendára v roku 2012?

Pravdupovediac, skoro žiadne. Donedávna sa k nemu vzťahoval iba jediný monument z mesta Tortuguero. Monument má tvar písmena T; bol rozbitý na kúsky a jeho jednotlivé časti sú uložené v rôznych súkromných i verejných zbierkach. Celý monument zaznamenáva históriu kráľa a jeho dynastie a hlavne dedikačné formulky pre stavbu, kde sa nachádza. Dôležitá je pre nás pravá časť monumentu. Veľká časť nápisov je venovaná rituálnemu zasväteniu domu, v ktorom sa monument nachádzal. Píše sa v ňom o zasväcovacom rituáli pre parné kúpele (pibna:h), ktoré boli určené pre jedného z panovníkov menom Ahkal K´uk. Rituál bol vykonaný 7. decembra 510 po Kr. (9.3.16.1.11 8 Chuwen 9 Mak). Záver textu hovorí o zavŕšení 13. bak´tunu v deň 4 Ajaw 3 Kank´in, teda 21. decembra 2012, keď má prísť boh Bolon Yokte´. Ide v ňom teda o oslavy konca cyklu, nehovorí sa nič o konci sveta alebo o nešťastí, ktoré má prísť.

Sven Gronemeyer a Barbara MacLoad uvádzajú tento prepis: „Tzuhtzjo:m uy-u:xlahu:n pik chan ajaw u:x uni:w uhto:m il? Ye´ni/ye:n bolon yokte´ ta chak joyaj,“ čo v preklade znamená: „Bude ukončený trinásty bak´tun, čo sa uskutoční dňa 4 Ajaw 3 K´ank´in, keď bude videná podoba boha B´olon Yokte´ počas jeho veľkej inaugurácie.“ V júni 2012 vyšiel na svetlo sveta objav z mesta La Corona, kde sa tiež nachádza dátum 4 Ajaw 3 K´ank´in. Text však nehovorí o tomto dátume vôbec nič. Dôležité ho zrejme bolo iba spomenúť.

Text z Tortuguera sa vôbec nepovažuje za proroctvo, ale o pokračovanie hlavného textu, ktorý sa venuje zasväteniu stavby. Odkazy na ukončenie budúcich cyklov nie sú ničím nezvyčajným. V mayských hieroglyfických textoch sa s nimi stretávame pomerne často. Ak teda vezmeme do úvahy dôkaz z Palenque, reálneho konca bak´tunového cyklu sa možno bude treba obávať až v roku 4772 po Kr.

 

 

Mgr. Jakub Špoták (1986) vyštudoval odbor religionistika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti je doktorandom na Katedre porovnávacej religionistiky FiF UK, jeho dizertačnou prácou je komplexná analýza Parížskeho kódexu. Zaoberá sa archeoastronómiou a mayskou kultúrou, so špecializáciou na jej hieroglyfické písmo, históriu, náboženstvo a kódexy.

 

Použitá literatúra

Gronemeyer, S./ MacLeod, B.: What could happen in 2012: A re-analysis of the 13-Bak´tun prophecy on Tortuguero Monument 6. Wayeb Notes 34, 2010.

Kettunen, H./Helmke, Ch.: Introduction to Maya Hieroglyphs. Madrid 2010.

Martin, S./ Grube, N.: Chronicle of the Maya Kings and Queens: Deciphering the Dynasties of the Ancient Maya. London 2000.

Montgomery, J.: How to read Maya hieroglyphs. New York 2002.

 

Obrazová príloha: J. Špoták, B. Kovár, www.wikipedia.org

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Ako najväčšiu ríšu zničila kríza

Rímska ríša bola najväčším a najdlhšie trvajúcim impériom v ľudských dejinách. Príčiny jej kolapsu sa hľadali už od čias jej konca. Dnes sa zdá, že tieto dôvody majú viac ekonomický charakter, ako sme si doteraz mysleli, a nájdeme medzi nimi až prekvapujúce paralely s našou vlastnou prítomnosťou. celý článok

Jánova Apokalypsa

Jánova Apokalypsa

Zjavenie Jána je veľmi záhadná, komplikovaná a ťažko zrozumiteľná kniha zaradená na koniec novozákonného korpusu kníh. Zdá sa, že koniec Nového zákona je tiež symbolický, pretože jeho náplňou je podanie správy o veciach budúcich a priam posledných, konečných, ktoré sa odohrajú na konci časov. celý článok

Koniec času v islame

Koniec času v islame

Nikto nepozná presný čas, kedy nastane koniec času. Kto tvrdí, že pozná, klame. Podobne ako v iných náboženských systémoch, aj v islame speje svet od stvorenia k zániku. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.