10 najvýznamnejších archeologických objavov 2016

Publikované : 11.01.2017 | Komentárov: 0 | Zobrazení: 7076

10 najvýznamnejších archeologických objavov roku 2016

 

Archeológovia môžu byť spokojní, aj minulý rok priniesol veľa zaujímavých objavov. Množstvo vedeckých informácií neustále rastie a vďaka tomu môžme lepšie nahliadnuť do života našich predkov.

 

Nasledujúci rebríček najvýznamnejších archeologických objavov za rok 2016 je subjektívny, napriek tomu som sa usiloval zmapovať všetky najpozoruhodnejšie objavy za minulý rok. Inšpiráciu tradične hľadám na najserióznejších popularizačných weboch o archeológii (ArchaeologyHeritage DailyBiblical Archaeology).

Aj tento rok som sa snažil do rebríčka zaradiť hlavne nálezy, ktoré posunuli archeologické poznanie dopredu.

 

10. Aténsky masaker

Starovekým Grékom sa rovnako ako iným etnikám nevyhýbali vojnové konflikty či masové vraždy. Grécki archeológovia našli na lokalite neďaleko Atén dva masové hroby s 80 mŕtvymi. Išlo o mladých jedincov. O násilnej smrti nemôžeme mať pochybnosti, pochovaní mali viaceré „čerstvé“ zlomeniny a minimálne v jednom prípade mal mŕtvy v pleci zapichnutý hrot šípu. Grécki archeológovia datujú masový hrob do 7. storočia pred Kr. Pravdepodobne ide o popravených zajatcov, ktorých uväznili po pokuse o prevrat. Hlavným aktérom nepokojov bol olympijský víťaz Kylón, ktorý sa chcel stať diktátorom v Aténach. Kylón získal obrovskú popularitu vďaka víťazstvu v behu na olympijských hrách. Svoju obľúbenosť sa snažil využiť a niekedy okolo roku 632 pred Kr. sa za pomoci svokra Theagena z Megary pokúsil o tyraniu v starovekých Aténach. Aktuálne archeologické nálezy potvrdili informácie, ktoré sme mali z písomných prameňov.

 

9. Veľký poklad rímskych mincí

Na robotníkov v španielskom meste Tomares sa usmialo šťastie, pretože pri stavbe vodovodu narazili na obrovský poklad rímskych mincí. Privolaní archeológovia preskúmali celkovo 600 kilogramov mincí, ktoré boli uskladnené v 19 amforách. Mince boli väčšinou z bronzu, niektoré však boli postriebrené. Išlo o razby z 3. a zo začiatku 4. storočia po Kr. Na averze mincí sa nachádzali hlavy cisárov Maximiana (panoval v rokoch 286 – 305 a 307 – 308 po Kr.) a Konštantína (306 – 324 po Kr.). Pravdepodobne sa nedostali do obehu, keďže neniesli stopy opotrebenia. Experti špekulujú, že by mohlo ísť o dane alebo o výplatu pre rímskych legionárov stacionovaných na území provincie Hispánia (dnešné Španielsko). Ich dnešná hodnota by určite dosahovala rádovo milióny eur.

 

8. Najstaršia protéza

Ak človek v praveku alebo v staroveku prišiel o niektorú z končatín, bol jeho život veľmi ťažký. Bez lekárskej starostlivosti to často znamenalo pomalú smrť. Posledný objav čínskych archeológov však môže zmeniť náš pohľad na lekárske schopnosti našich predkov. V starovekom hrobe kultúry Guši (tiež Subeisi) sa podarilo objaviť jeden z najstarších dokladov využitia „protézy“. Hrob sa našiel na menšom pohrebisku pri meste Turpan v západnej Číne. Kosti z hrobu sa rádiokarbónovou metódou datovali medzi roky 240 – 180 pred Kr. Miesto pochovávania sa nachádza neďaleko známej Hodvábnej cesty. Pochovaný muž mal z nejakého dôvodu poškodené ľavé koleno (pozri nižšie), preto chodil so zohnutou nohou a v oblasti bedra mal pripevnenú „umelú“ končatinu. Protézu zostrojili z topoľového dreva a z rohoviny dobytka. V jej hornej časti sa nachádzalo kožené upínanie na stehno. Na opačnom konci bolo konské kopyto. Podľa opotrebovania sa zdá, že muž používal protézu dlhšie. Dokonca s ňou mohol i jazdiť na koni. Vedci našli dôkazy, že muž v istej fáze svojho života prekonal tuberkulózu. Zápal z tejto choroby mohol spôsobiť aj jeho komplikácie s nohou. Nemôžeme však vylúčiť ani iné príčiny (reumatizmus alebo zápaly kĺbu).

 

7. Kráľ starovekého Bahrajnu

Perzský záliv v staroveku patrí stále medzi menej známe oblasti dejín. Niekedy od konca 3. tisícročia až do 6. stor. pred Kr. tu existovala dilmunská kultúra. Rozšírila sa hlavne na území dnešného Bahrajnu, Kataru, Kuvajtu a východného pobrežia Saudskej Arábie. Na jej výskume sa nemalou mierou podieľa aj kuvajtsko-slovenská archeologická misia na ostrove Failaka.  Centrum kultúry sa predpokladá na území dnešného Bahrajnu. Nachádza sa tu aj jedno z najväčších svetových pohrebísk, ktoré ešte nebolo kompletne preskúmané. Mohylové polia obsahujú státisíce hrobov. Na konci roku 2016 bol oznámený nový objav z tzv. kráľovských hrobov na pohrebisku. Vedcom sa vďaka nápisom na hrobovej keramike podarilo identifikovať miesto posledného odpočinku kráľa Yagli-Ela, syna Rimuna (voľný preklad „Boh sa prejavuje v jeho osobe“). Podľa analýzy C14 mohol byť pochovaný medzi rokmi 1715 až 1700 pred Kr. Meno kráľa je zaujímavé preto, že jeho pôvod by sme mohli hľadať medzi amorejskými etnikami na území Mezopotámie. Dá sa dokonca uvažovať, že svet starovekého Bahrajnu bol dynasticky prepojený s územím Mezopotámie. 

 

6. Hrob Hadej dynastie

Pralesy Strednej Ameriky skrývajú ešte množstvo archeologických tajomstiev. Aktuálne sa objavila jedna z najväčších hrobiek mayských kráľov z tzv. Hadej dynastie. Pri archeologickom výskume v mayskom meste Xunantunich (západné Belize) sa našiel bohatý hrob muža umiestnený v pyramíde. Hrob je starý okolo 1 300 rokov a nachádzal sa pod schodiskom pyramidálnej budovy. Podľa spôsobu pochovávania a hrobovej prílohy sa dá uvažovať, že pochovaný patril k vtedajšej elite. Pri výskume schodiska stavby a hrobu sa našla časť panelu s nápisom, ktorý sem priviezli z mayského mesta Caracol. Písalo sa na ňom o vojnových udalostiach medzi mayskými štátmi. Nápis spomína aj príslušníkov tzv. Hadej dynastie. Príslušníci dynastie Kan (Had) ovládali viacero mayských mestských štátov. Ich centrom bolo mesto Calakmul (dnes Mexiko). Tento mestský štát bol dlho jednou z dominantných síl mayského sveta. Najväčším konkurentom Calakmulu bol štát Tikal (dnes Guatemala). Práve vďaka objavenému hrobu a kamennému nápisu sme sa dozvedeli ďalšie súvislosti o tejto dynastii. Vďaka nápisu vieme, že pochádzali z mestského štátu Dzibanche na polostrove Yucatán.

 

5. Unikátny objav staroegyptskej lode v Abúsíre

Hoci by sa dalo povedať, že na jedinečné objavy Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty UK v Prahe, ku ktorým dochádza takmer každú sezónu, sme si už trochu zvykli, aj tak nás ich výnimočnosť znova a znova prekvapuje. V roku 2016 sa egyptológom z ústavu podarilo objaviť monumentálnu drevenú loď z prelomu 3. a 4. dynastie (približne z obdobia okolo roku 2550 pred Kr.) na pohrebisku príslušníkov kráľovskej rodiny a vysokých hodnostárov Starej ríše. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam bola loď doslova zakonzervovaná a výborne sa zachovala. Jej drevená konštrukcia, spojená drevenými čapmi, môže poskytnúť množstvo informácií nielen o stavbe lodí, ale aj o klimatických či spoločenských pomeroch vo vtedajšej dobe. Zachovali sa dokonca aj rastlinné vlákna, ktoré tvorili silné zväzky, a laná, umiestnené vnútri lode. Vzhľadom na to, že sa hrobka nenachádza v bezprostrednej blízkosti kráľovskej pyramídy, je málo pravdepodobné, že patrila priamo niektorému členovi kráľovskej rodiny. Jej veľkosť, a hlavne prítomnosť lode, ktorá nemusí byť jediná, ako je to aj v mnohých iných prípadoch, naznačujú, že jej majiteľ patril k spoločenskej elite a bol pravdepodobne napojený na rodinu panovníka.

 

4. Neandertálske jaskynné „stavby“

Ešte v 90. rokoch objavili francúzski archeológovia hlboko v jaskyni Bruniquel v juhozápadnom Francúzsku niekoľko mohutných prstencových útvarov s priemerom väčším ako 6 m. Stavitelia použili viac ako 400 kusov ulomených stalagmitov, ktoré spolu vážili okolo 2,2 tony. Na mieste sa našli aj dôkazy použitia ohňa. Nález bol na základe rádiokarbónového datovania spálenej kosti medveďa najskôr zaradený do obdobia pred 47-tisíc rokmi. Najnovšie však bádatelia použili uránovotóriovú metódu na datovanie ulomených špičiek stalagmitov a posunuli stavbu štruktúry do obdobia pred 176-tisíc rokmi. Vtedy na území juhozápadného Francúzska žili len neandertálci. Hoci význam jaskynných štruktúr ostáva nejasný, komplex dokazuje, že na jeho vytvorenie boli potrebné dobré organizačné schopnosti a kooperácia neandertálcov, ako aj systematické a „umelé“ osvetlenie jaskyne. Objav by mohol dokazovať mentálnu vyspelosť najstarších neandertálcov, ktorí boli rovnocennými konkurentmi modernému človeku.

 

3. Londýn bude musieť prepísať svoje dejiny

Počas záchranného výskumu v centre Londýna sa našli pozostatky vyše 400 voskových tabuliek, aké sa v rímskej dobe používali na zaznamenávanie jednoduchých textov. Hoci sa vosk, ktorý pôvodne pokrýval tieto tabuľky a do ktorého boli zaznamenávané texty, rozložil, v mnohých prípadoch je text, vyrytý do tabuliek, stále čitateľný, pretože zanechal stopy na drevenom ráme. Veľká časť tabuliek stále čaká na svoje rozlúštenie, ale už teraz platí, že ich nález zásadne prepisuje dejiny Londýna aj rímskej Británie. Ide totiž o najstarší doklad písomníctva z Britských ostrovov. Jedna z tabuliek (1. storočie n. l.) dokonca obsahuje najstaršiu zmienku názvu Londýn (v latinskej podobe Londinium). Najstaršia tabuľka bola datovaná do prvého desaťročia rímskej nadvlády v Británii. Zachované texty obsahujú informácie o obchodných vzťahoch, časť slúžila pri školskej výučbe.

 

2. Stovky rímskych topánok 

Pri tohtoročnom výskume rímskeho tábora Vindolanda v Anglicku objavili archeológovia viac ako 400 starovekých topánok rôznych veľkostí. Na lokalite našli bádatelia celkovo už viac ako sedemtisíc topánok pochádzajúcich z 2. stor. po Kr. Našla sa tu obuv rôznych typov, napríklad aj pre použitie vnútri budovy. Topánky sa nachádzajú najmä v priekopách opevnenia spolu s keramikou a so zvyškami kostier mačiek a psov. Vedúci výskumu Andrew Birley si myslí, že nepotrebné topánky nahádzali do priekop legionári, keď opúšťali tábor v roku 212 po Kr. Pravdepodobne ich čakal dlhší pochod, tak sa zbavovali všetkého, čo nutne nepotrebovali.

 

1. Smrtiaci vírus

Už dlhšie sa v archeológii diskutuje o možnosti, že zánik niektorých pravekých ľudských spoločností mohli spôsobiť epidémie zhubných chorôb. Niekedy medzi rokmi 600 až 450 pred Kr. sa u príslušníka elity z hradiska z doby železnej pri juhonemeckom Heuneburgu náhle objavili znepokojivé symptómy: veľké podliatiny, krvácanie z nosa a ďasien, krvavá hnačka a krv v moči. Postihnutý muž zomrel. Jeho okolie, zatiaľ z neznámych príčin, vložilo jeho orgány a krv do hlinenej nádoby, ktorú umiestnili do mohyly. Z tejto oblasti a z tohto obdobia sme doteraz nepoznali pozostatky ľudskej krvi a orgánov. Zvyšky proteínov v nádobe sa analyzovali a podarilo sa v nich identifikovať vírus krymsko-konžskej hemoragickej horúčky, na ktorý zomierajú ľudia ešte aj dnes. (Úmrtnosť sa pohybuje medzi 10 až 40 % nakazených!) Proteíny tohto vírusu sa môžu zachovať až milión rokov. Hradisko Heuneburg sa nachádza v oblasti, ktorú označujeme ako pravlasť Keltov. Niekedy v 5. storočí sa odtiaľto pohli viaceré keltské kmene a osídlili veľké priestory Európy (neskôr sa dostali až do Malej Ázie). Mohla byť táto migrácia spôsobená pravekou epidémiou?

 

Mgr. Branislav Kovár, PhD., vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v časopise Historická revue. Zúčastnil sa archeologických expedícií v Kuvajte, vo Francúzsku a v Guatemale. Pracuje v Archeologickom ústave SAV. Voľný čas venuje portálu Historyweb.sk.

 

Pramene

Hérodotos: Dějiny. Praha 2004.

Thukydides: Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin 2010.

 

Použitá literatúra

Adkins, L./Adkins, R. A.: Starověké Řecko. Praha 2011.

Helmke, Ch./Awe, J. J.: Death Becomes Her: An Analysis of Panel 3, Xunantunich, Belize. The Pari Journal XVI/ 4, Spring 2016, 1 – 14.

 

Internetové odkazy:

a) http://greece.greekreporter.com/2016/04/14/ancient-grave-with-80-bodies-found-near-athens-may-be-linked-to-cylonian-affair/

b) http://www.heritagedaily.com/2016/06/structures-in-french-cave-sheds-new-light-on-the-neanderthals/111554

c) http://bridging-eurasia.org/en/node/337

d) http://www.archaeology.org/news/4421-160429-spain-roman-coins

e) http://www.alwasatnews.com/news/1184980.html

f) https://www.theguardian.com/science/2016/aug/06/maya-snake-dynasty-tomb-belize-ruins

g)  http://iforum.cuni.cz/IFORUM-15840.html

h) http://www.mola.org.uk/blog/archaeological-research-britain%E2%80%99s-oldest-hand-written-documents-released

i) http://www.archaeology.org/news/4901-161011-england-vindolanda-shoes

j) http://www.sciencemag.org/news/2016/12/human-blood-organs-and-surprising-virus-detected-ancient-pottery

 

Obrazová príloha: www.dailymail.co.ukZuma W, Rex, Shutterstock, Chinese Archaeology, DAI, Xavier MUTH, Archeologické múzeum Sevilla, Bahrain National Museum, Jaime Awe, Český egyptologický ústav Filozofickej fakulty UK, Veronika Dulíková, The Museum of London Archaeology, Vindolanda, Journal of Archaeological Science 78 (January 2017)

Poslať e-mailom

 

Súvisiace články

Ako objavili voz?

Ako objavili voz?

V minulosti som sa na stránke Historywebe.sk venoval domestikácii koní a naznačil som, že sa využívali v dvoch významných vojenských oblastiach: pri použití bojových vozov a pri jazdectve. celý článok

Nové hroby z doby bronzovej v Senici

Nové hroby z doby bronzovej v Senici

Archeológovia objavili nové pohrebisko z praveku Slovenska. Archeologické múzeum SNM pod vedením Zdeňka Farkaša aktuálne realizuje predstihový archeologický výskum v Senici v polohe Párovce. celý článok

Archeológovia objavili najstaršiu známu protézu

Archeológovia objavili najstaršiu známu protézu

Ak človek v praveku alebo v staroveku prišiel o niektorú z končatín, bol jeho život veľmi ťažký. Bez lekárskej starostlivosti to často znamenalo pomalú smrť. Posledný objav čínskych archeológov však môže zmeniť náš pohľad na lekárske schopnosti našich predkov. celý článok

Diskusia (0)

pridať

Zatiaľ žiadne komentáre.

Pridať komentár

Pre pridanie komentáru musíte byť prihlásený. Prihláste sa alebo registrujte sa.